Portál Slovákov
v Británii

Politický systém Británie

img

Politický systém v Anglicku - Veľkej Británii

Veľká Británia je konštitučnou monarchiou. Dala by sa charakterizovať aj ako parlamentná monarchia s demokratickou formou vlády. Výkonnú moc predstavuje premiér a jeho vládny kabinet zastupujúci panovníka. Zákonodarný orgán je parlament.

Hlava štátu: Alžbeta II., kráľovná od 06. februára 1952, spôsob voľby: dedičný, dĺžka volebného obdobia: formálne neobmedzená

Hlava štátu, čiže monarcha, má prevažne len reprezentačnú funkciu. Zaujímavosťou Veľkej Británie je dôvera v užitočnosť vlastných tradícií. V minulosti bola obrovskou koloniálnou veľmocou, čo ovplyvnilo aj jej vývoj.

Predseda vlády: Gordon Brown, od 27. júna 2007

Minister zahraničných vecí: David Miliband, od 28. júna 2007

Dátum konania posledných volieb:  5. máj 2005. So ziskom 35,2% hlasov zvíťazila Labouristická strana pod vedením Tonyho Blaira.

Predstaviteľov vlády volia občania starší ako 18 rokov v parlamentných voľbách na obdobie piatich rokov.

 

>

 

Vládne strany:  Labouristická strana (LP). Hlavné programové ciele: reforma daňového systému a systému sociálneho zabezpečenia, skvalitnenie vzdelávania, zdravotníckej starostlivosti a zmena poňatia sociálneho štátu. Labouristi venujú zvýšenú pozornosť tiež otázkam boja s kriminalitou, decentralizácii štátnej správy a reforme parlamentu. Na čele strany stojí Gordon Brown, ktorý je súčasne aj ministerským predsedom. Ďalšie informácie týkajúce sa strany sú dostupné na internetovej stránke www.labour.org.uk

 Opozičné strany:     Konzervatívna strana (CP). Konzervatívci vedení Davidom Cameronom za svoju prioritu považujú ochranu práva a poriadku v krajine, vystupujú ako strážcovia vnútornej a vonkajšej bezpečnosti Británie, obhajujú prísnejšiu politiku voči žiadateľom o azyl. Zastávajú euroskeptickejšie pozície a patria medzi odporcov zavedenia spoločnej európskej meny. Ďalšie informácie sú dostupné na internetovej stránke www.conservatives.com

Liberálno-demokratická strana (LD). Strana liberálnych demokratov založená v roku 1988, sa dlhodobo zasadzuje o začlenenie Británie do Európskej menovej únie (EMU). Medzi ďalšie návrhy LDP patrí napríklad zavedenie písanej ústavy. Novým vodcom strany od konca roka 2007 je Nick Clegg. Ďalšie informácie o tejto strane a jej programe sú dostupné na internetovej stránke www.libdems.org.uk

Vznik štátu: 1. november 1707

História vzniku: Anglicko existovalo ako jednotný útvar od 10. storočia, dohoda o vzniku únie medzi Anglickom a Walesom z roku 1284 bola formalizovaná v roku 1536 (Act of Union). V roku 1707 vytvorili Anglicko a Škótsko Veľkú Britániu, legislatívne zjednotenie Veľkej Británie a Írska sa uskutočnilo v roku 1801. Anglo-írska dohoda z roku 1921 uznala rozdelenie Írska a príslušnosť jeho severnej časti k Spojenému kráľovstvu. Súčasný názov krajiny (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska) bol prijatý v roku 1927.

Orgány štátnej moci a správy: Súčasnou hlavou štátu je kráľovná Alžbeta II. (Elizabeth the II.) Vydala sa v roku 1947 za princa Filipa, vojvodu z Edinburghu. Po smrti svojho otca Georga VI. v roku 1953 nastúpila na trón. (Jej oficiálny titul znie: Alžbeta II. Z milosti božej kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a jeho ďalších ríši a území, hlava Commonwealthu, obhajkyňa viery.)

Kráľovná vo všetkých oblastiach personifikuje štát: je najvyšším súdnym orgánom, vrchným veliteľom ozbrojených síl a hlava anglikánskej cirkvi. V praxi sú jej právomoci veľmi obmedzené. Kráľovná koná podľa odporúčaní vlády, ktoré nemôže ignorovať. Parlament má povinnosť informovať ju o všetkých dôležitých otázkach. Kráľovná parlament zvoláva, odročuje a rozpúšťa, podpisuje ním schválené zákony, ktoré takto vstupujú do platnosti. Okrem predsedov a členov vlády vymenúva do funkcií štátnych predstaviteľov vo všetkých oblastiach: sudcov, dôstojníkov armády, vedúcich činiteľov cirkvi a pod. Vykonáva tiež množstvo ceremoniálnych funkcií: prijímanie veľvyslancov, štátnych návštev atď.
Parlament je najvyšší zákonodarný orgán Spojeného kráľovstva. Má dve komory: Snemovňu lordov a Dolnú snemovňa. Funkčné obdobie parlamentu je 5 rokov.

Snemovňa lordov sa skladá z lordov duchovných (Lords spiritual) a z lordov svetských (Lords temporal). Do prvej skupiny patria biskupi z Canterbury a Yorku a 24 biskupov anglickej cirkvi. Do druhej skupiny patria dediční lordi a doživotní lordi, ktorí vykonávajú predovšetkým súdne funkcie. Na zasadnutiach v snemovni lordov sa prakticky nikdy nezúčastnia všetci, pretože spolu ich je okolo 1200. Snemovni lordov predsedá lord kancelár a v britskom parlamentnom systéme tvorí krajne konzervatívny prvok.

Dolná snemovňa je tvorená 635 poslancami zvolenými vo všeobecných voľbách, pričom 516 poslancov zastupuje Anglicko, 71 Škótsko, 36 Wales a 12 Severné Írsko. Jej hlavnou úlohou je prejednávať a schvaľovať zákony regulujúce život v krajine, vytvárať zákonodarné predpoklady fungovania štátu.

Od roku 1998 pracuje aj Škótsky parlament (Scottish Parliament) a Welšské národné zhromaždenie (National Assembly of Wales).

Vláda je veľmi početná. Má viac ako 100 členov: štátnych tajomníkov, ministrov, parlamentných tajomníkov a podtajomníkov. Všetci sú vymenovaní kráľovnou na návrh predsedu vlády.

 

>

 

Územno-správne členenie: V Anglicku existuje od leta 2006 štvorstupňové správne členenie. Na jednom stupni však môže existovať niekoľko typov správnych jednotiek. Najvyšší stupeň správnych jednotiek predstavuje región. Regiónov je celkom deväť: Veľký Londýn, Severovýchodné Anglicko, Severozápadne Anglicko, Juhovýchodné Anglicko, Juhozápadné Anglicko, Východ Anglicka, Yourkshire a Humber, Východné vnútrozemie a Západne vnútrozemie. Tieto regióny sa líšia rozlohou aj počtom obyvateľov a zahrňujú jeden alebo aj niekoľko celkov na úrovni grófstva. Vznikli v roku 1994 a od roku 1996 sú zároveň anglickými obvodmi pre voľby do Európskej únie.

Druhým stupňom sú grófstva a obdobné celky. Pre administratívne účely sa územie Anglicka člení na štyri rôzne typy správnych celkov na úrovni zodpovedajúcej grófstvam. Všetky tieto celky sú podriadené regiónom. Tvoria ich: metropolitné grófstva, nemetropolitné grófstva, Unitary authority a Veľký Londýn. Metropolitných grófstiev je šesť, zahrňujú veľké mestské aglomerácie, napríklad Veľký Manchester. Nemetropolitné grófstva pokrývajú väčšinu územia Anglicka, vznikli v roku 1974 a je ich takmer štyridsať. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia vznikali celky pomenovaná ako Unithary authority, ktoré sú definované najčastejšie ako grófstvo s jedným dištriktom, ktorý predstavuje 3. stupeň správneho členenia. Veľký Londýn nie je de-iure grófstvo, ale len „administratívna oblasť“ a zároveň región. Napriek tomu de-facto do veľkej miery funguje ako metropolitné grófstvo.

Grófstva sú v Anglicku územnými celkami nielen pre administratívne, ale i politické a geografické účely. Termín „anglické grófstva“ preto nemôžeme chápať iba v pôvodnom historickom význame. V dôsledku množstva reforiem dnes existuje viacero typov týchto celkov, napríklad ceremoniálne grófstva, historické grófstva a tak ďalej. Bedford je centrom Bedfordshire, ktoré sa radí k nemetropolitným grófstvam v regióne Východ Anglicka. Celý Bedfordshire má okolo štyristo tisíc obyvateľov.

Tretím stupňom správneho členenia – niekedy uvádzaným spolu s druhým stupňom – sú anglické dištrikty. Ide o správne celky približne na úrovni našich okresov. Dištrikty sa členia na metropolitné (v rámci metropolitných grófstiev ), nemetropolitné (v rámci nemetropolitných grófstiev ) a londýnske mestské obvody, ktorých je 32.

Posledným stupňom správneho členenie Anglicka sú civilné farnosti. Pojem „obec“ v anglickom systéme neexistuje – menšie jednotky ako okresy sú už priamo „okrsky“ (parish).

Politický vývoj Veľkej Británie pôsobí pokojne, keďže sa dostala do rovnakého vývojového štádia ako európske štáty a to bez sérií revolúcií, vzbúr a iných násilností, ktoré prebehli vo väčšine ostatných európskych štátov. Veľkou raritou britského politického systému je jeho voľnejšia legitimita, neopierajúca sa o žiadnu písanú ústavu, ale o súbor zákonov, o dohody medzi panovníkom a inými inštitúciami o tradované predstavy o vládnutí a o právo profesionálnych politikov kreovať politiku.

Národnosti: Z celkových 61 mil. obyvateľov je asi 84,0% Angličanov,  8,5% Škótov, 5,0% Welšanov a 2,5% Írov. Britskú národnosť má viac ako 5 mil. prisťahovalcov z rôznych krajín (India, Afrika, Ázia, Amerika, Arabské krajiny, atď.).

Náboženstvo: Najpočetnejšiu skupinu tvoria kresťania - 71,6%, (57 % anglikáni, 7% katolíci, zvyšok presbyteriáni, metodisti, baptisti, židia), moslimovia – 2,7%, hinduisti – 1%, ostatní alebo bez vyznania – 24,7%.

Úradný a rokovací jazyk: angličtina Vo Walese a v Škótsku sa používajú čiastočne i keltské jazyky  „Welština“ a  „Gaelic“.                                                                                                          

Mena:  britská libra (GBP) alebo Libra šterlingov (Pound sterling) = 100 pencí. V Škótsku a v Severnom Írsku sú v obehu tiež škótske a severoírske libry s rovnakou paritou ako GBP.

Demografické údaje: celková pôrodnosť (počet detí na jednu ženu)  1,65, prírastok obyvateľstva: 0,3, úmrtnosť muži: 75,7 rokov, ženy: 80,4, počet uzatvorených manželstiev na 1000 obyvateľov: 4,8.

Vzdelanostná úroveň:
  Vyššie stredoškolské vzdelanie ľudí medzi 25 – 64 rokov: 81,7%

Gramotnosť: 99 percent

 

Photo: TASR

Zdroj: www.euroinfo.gov.sk

Dátum poslednej úpravy 09. september 2009

Váš email:
Email Vášho priateľa:
Vaše meno:
Overovací kód:
Pre zobrazenie nového kódu stlačte F5.

Copyright © 2019 SlovakCentre. Všetky práva vyhradené, prevádzkuje mediaTOP

Hore / O nás / Registrácia / Reklama / Kontakt