Portál Slovákov
v Británii

Slováci v zahraničí

Slováci v zahraničí

 

Londýn, 09.03.2011

Vec: Otvorený list – vzdanie sa členstva v SZSZ

Vážený pán Skalský,

týmto otvoreným listom Vám oznamujeme, že Slovenské centrum v Londýne s okamžitou platnosťou vystupuje zo Svetového združenia Slovákov v zahraničí a svoje rozhodnutie zdôvodňujeme nasledovne:

  1. Dôrazne odmietame Vaše tvrdenia, že zastupujete celé slovenské zahraničie a za Vami stojí pol miliónom Slovákov žijúcich v zahraničí. SZSZ je obyčajným občianskym združením registrovaným v SR, ktoré síce združuje dobrovoľne platiacich členov, tí sú však samostatní vo svojich aktivitách aj vo svojich rozhodovaniach. Nikdy ste sa nepýtali na náš kolektívny názor, ba dokonca ani na postoj nášho zástupcu v Generálnej rade SZSZ. Nehovoriac o tom, že ste pred Vašim výstupom v slovenských médiách vôbec nezvolali Generálnu radu , takže ste nášmu zástupcovi v GR SZSZ ani nedali možnosť vyjadriť náš názor.
  2. Zlyhali ste pri organizovaní III. Valného zhromaždenia SZSZ v roku 2009 a namiesto seriózneho a objektívneho vedenia rokovania ste predviedli  hotovú grotesku, alebo  ,,učebnicový príklad manipulácie,,. S Vašim výkonným výborom ste nepripustili diskusiu, nedali ste členom SZSZ možnosť nahliadnuť do finančnej správy SZSZ - hoci sme Vás o to žiadali niekoľkokrát pred Valným zhromaždením. Naše tvrdenia môžeme vecne podložiť, pretože celý priebeh tohto zhromaždenia je zdokumentovaný na videu.
  3. V mene nášho spolku aj  celého slovenského zahraničia ste verejne spustili kampaň proti novému predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milanovi Vetrákovi, bývalému členovi GR SZSZ za západnú Európu, ktorý bol poverený zastupovaním našich krajanských spolkov zo západnej Európy pri podaní súdnych žalôb voči SZSZ, pričom jedna zo žalôb sa týkala nečinnosti orgánov SZSZ, čo je pod Vašim vedením všeobecne zaužívaný spôsob riadenia organizácie.
  4. Jednému z našich zástupcov v Generálnej rade SZSZ za západnú Európu, ako aj členovi redakčnej rady portálu www.slovacivosvete.sk, ste zablokovali naň prístup, čím  ste zaviedli cenzúru na prichádzajúce nesúhlasné články Vášho konania.
  5. Pod Vašim vedením SZSZ nikdy nič neurobilo prospešné pre našu komunitu vo Veľkej Británii, len ste sa mediálne priživovali na aktivitách druhých. Výrazným príkladom Vášho privlastňovania si skutkov iných je naša aktivita ,,Volím zo zahraničia,, kde sme spoločne s občianskym združením Migrácia SK vytvorili celosvetovú kampaň na podporu volieb zo zahraničia, čo sa odzrkadlilo v náraste voličov zo zahraničia ako aj v programovom vyhlásení vlády SR.

Odmietame Vaše vyjadrenia o predchádzajúcom riaditeľovi Slovenského centra v Londýne Martinovi Hakelovi, ktorý počas desiatich rokov venovaných krajanskému životu urobil spolu za pomoci dobrovoľníkov obrovský kus práce pre Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii. Svojím pôsobením dosiahol reálne výsledky, a preto sa bude aj nové vedenie snažiť nadviazať na jeho neoceniteľnú  dobrovoľnú prácu a tým pomáhať našim Slovákom pri štúdiu, práci a živote vo Veľkej Británii. Túto činnosť totiž vnímame zároveň ako pomoc Slovensku pri globálnej prezentácii Slovenskej republiky v zahraničí.

S pozdravom

Richard Plašek
riaditeľ Slovenské centrum v Londýne





Vážený pán
Vladimír Skalský
predseda
Svetové združenie Slovákov v zahraničí
Námestie SNP 12
812 34 Bratislava

 

 

Londýn, 16.02.2011

Vyhlásenie:  „Mnohí zahraniční Slováci chcú Vetráka za šéfa úradu“

LONDÝN 16. februára – Viaceré členské organizácie Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí (SZSZ) nesúhlasia s názorom svojho predsedu Vladimíra Skalského. Ten verejne vyhlásil, že SZSZ je nespokojné so zvolením Milana Vetráka za šéfa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Skalský hovoril aj za svojich členov, ktorých sa však neopýtal na názor. Päťdesiatdva komunitných organizácií Slovákov žijúcich v zahraničí z 13 krajín sveta a ďalšie sa pridávajú samostatne, z ktorých sú mnohé členmi SZSZ, vyjadrilo svoj postoj v otvorenom liste vedúcemu úradu vlády Viktorovi Nižňanskému. V ňom dôrazne odmietajú vyhlásenia Skalského a Vetrákovi vyjadrujú podporu, pretože ho považujú za najvhodnejšieho kandidáta na post predsedu ÚSŽZ. Plné znenie listu ako aj zoznam podpísaných organizácií nájdete nižšie


Slovenské centrum v Londýne

 

OTVORENÝ LIST:

Londýn, 12.02.2011

Vážený pán Nižňanský,

dovoľujeme si Vás osloviť v súvislosti s obsadením pozície predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), do ktorej bol vymenovaný JUDr. Milan Vetrák, PhD. a  následnými neakceptovateľnými vyjadreniami a komentármi súčasného predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) Vladimíra Skalského v slovenských médiách.

V napätí sme očakávali vymenovanie predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, nakoľko tento úrad je pre nás predĺženou rukou vlády – strategickým mechanizmom na napĺňanie Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Sme presvedčení, že vymenovanie Milana Vetráka za nového predsedu ÚSŽZ je legitímne. Rozhodnutie vlády Slovenskej republiky zo dňa 09.02.2011 plne a jednoznačne podporujeme, pretože Milan Vetrák je najvhodnejším kandidátom na post predsedu ÚSŽZ.

Dovoľujeme si zároveň reagovať na stanovisko súčasného vedenia SZSZ, pričom  vyslovujeme dôrazný nesúhlas so zavádzajúcimi tvrdeniami uverejnenými v slovenských médiách. Predseda SZSZ Vladimír Skalský, ktorý má možno osobné dôvody nesúhlasiť so zvolením víťaza výberového konania, ale nemá právo za týmto účelom zneužívať svoju funkciu a odvolávať sa na členské organizácie SZSZ. Odhliadnuc od toho, že nás o naše vyjadrenia ani nepožiadal. Pán Skalský si je veľmi dobre vedomý, že veľa členských organizácií nezdieľa jeho názor.

Dôrazne odmietame tvrdenia predsedu SZSZ Vladimíra Skalského o tom, že si neželáme pána Vetráka vo funkcii, do ktorej bol vymenovaný a protestujeme proti tomu, že svoju funkciu takýmto spôsobom zneužil.

Sme Slováci žijúci v zahraničí, samostatne zodpovední za naše komunitné organizácie Slovákov vo svete a zdrvujúca časť z našich organizácií je združená aj v SZSZ. Je veľmi dôležité brať zreteľ i na skutočnosť, že SZSZ je občianske združenie nesúce názov, ktorý môže vzbudzovať zavádzajúci dojem, že združuje všetky komunitné organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí. Pochopiteľne nie je to pravda a desiatky slovenských organizácií vo svete naopak odmietajú členstvo v SZSZ, kde členstvo neprináša okrem povinných príspevkov takmer nič – predovšetkým pre nové organizácie. Ako zástupcovia komunitných organizácií Slovákov žijúcich v zahraničí týmto otvorene prejavujeme dôveru Milanovi Vetrákovi v pozícii predsedu ÚSŽZ a zároveň podporu vláde SR a Úradu vlády SR, ktorý konal v rámci svojich kompetencií:

Vážený pán Nižňanský, v prílohe si Vám dovoľujeme poslať zoznam slovenských spolkov a organizácií v zahraničí, ktoré doteraz vyjadrili podporu novému predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí JUDr. Milanovi Vetrákovi, PhD.

 

S úctou

Slovenské centrum v Londýne

 

Vážený pán
Ing. Viktor Nižňanský, PhD.
vedúci Úradu vlády SR
Úrad vlády Slovenskej republiky
Námestie slobody 1
813 70 Bratislava


Na vedomie:

Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD.
predsedníčka vlády SR

 

Príloha:

1. Slovenské centrum Londýn – Veľká Británia
2. Združenie Slovákov a Čechov Severného Írska – Veľká Británia
3. Slovenské centrum – Írsko – Írska republika
4. Nemecko – Slovenská hospodárska únia - Nemecko
5. Slovensko-nemecká únia- Nemecko
6. Nemecko-slovenský kultúrny klub e.V. vo Frankfurte - Nemecko
7. Francúzsko-slovenské združenie - Francúzsko
8. Kultúrna spoločnosť priateľov Milana Rúfusa v Štokholme – Švédsko
9. Spoločnosť priateľov Slovenska - Nórsko
10. Slovensko-česká spoločnosť – Česká republika
11. Dokumentačné a múzejné stredisko slovenskej menšiny – Česká republika
12. Klub Slovenskej kultúry – Česká republika
13. Asociácia ETNICA – Česká republika
14. Slovenské združenie Limbora – Česká republika
15. Obec Slovákov v Prahe – Česká republika
16. Obec Slovákov v Hradci Králove – Česká republika
17. Spolok Detvan – Česká republika
18. Čiernohorsko Slovenské priateľstvo – Čierna Hora
19. Občianske združenie ALLEGRA – Taliansko
20. Matica Slovenská Rijeka - Chorvátsko
21. Strana Vojvodinských Slovákov – Srbsko
22. Matica slovenská v Srbsku - Srbsko
23. Slovenské Vojvodinské divadlo - Srbsko
24. SVKUFS Krajan -VOJVODINA – Srbsko
25. Slovenské vojvodinské kultúrno-umelecké a folklórne stredisko  - Srbsko
26. Kultúrno-umelecký spolok Zvolen, KULPÍN - Srbsko
27. Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan, Vojlovica-PÁNČEVO - Srbsko
28. Kultúrno-umelecký spolok Jánošík, JÁNOŠÍK - Srbsko
29. Slovenský kultúrno-osvetový spolok Štefánik, LALIŤ - Srbsko
30. Kultúrno-umelecký spolok Sládkovič, BOĽOVCE - Srbsko
31. Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik, DOBANOVCE - Srbsko
32. Kultúrno-osvetový spolok Mladosť, ARADÁČ - Srbsko
33. Tanečná skupina Nádej, BÁČSKY PETROVEC - Srbsko
34. Dom kultúry 3.Októbra, KOVAČICA - Srbsko
35. Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota, ŠID - Srbsko
36. Kultúrno-umelecký spolok Mladosť, LUG - Srbsko
37. Kultúrno-umelecký spolok Silbaš, SILBAŠ - Srbsko
38. Kultúrno-umelecký spolok Bratstvo, Hajdušica - Srbsko
39. Kultúrno-umelecký spolok Vinohrady, Slankamenské Vinohrady -  Srbsko
40. Slovenský dom, Báčska Palanka - Srbsko
41. Slovenský kultúrno-osvetový spolok, Erdevík - Srbsko
42. Slovenský kultúrno-umelecký spolok Šafárik, NOVÝ SAD - Srbsko
43. Slovenský kultúrno-umelecký spolok Štefánik, BINGUĽA - Srbsko
44. Kultúrno informačné stredisko Kysáč – Srbsko
45. Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj – Srbsko
46. Slovenské ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice – Srbsko
47. Torontské slovenské divadlo – Kanada
48. Kanadská základina pre umenie a divadlo – Kanada
49. Slovensko kanadský spolok Milana Rastislava Štefánika – Kanada
50. Divadlo poézie a malých javiskových foriem - Kanada
51. Asociácia absolventov českých a slovenských vysokých škôl v Libanone - Libanon
52. Krajanský spolok Slovákov - Sýria

 

 

>

 

Súčasné migračné pohyby v kontexte Európskej únie a ich vzťah k Slovenskej republike



Pod slovným termínom migrácia sa rozumie presun z jedného miesta na iné, pohyb pracovných síl, pohyb ľudských más, sťahovanie, presídľovanie. Migrovať teda znamená sťahovať sa. Súčasné globalizačné, integračné procesy, rozvoj informačných technológií a dopravy, rozdiely v životnej úrovni sa stali významným faktorom vzrastajúceho významu a intenzity migrácie. Migrácia sa celosvetovo stáva jedným z najvýznamnejších javov 21. storočia.
   
V rokoch 1800 – 1930 viac ako 40 miliónov Európanov odišlo prevažne do Ameriky. Roky 1920 – 1940 resp.1960 boli charakteristické najmä vnútroeurópskymi migráciami. Po druhej svetovej vojne resp. po roku 1960 začala západná Európa spoznávať neeurópsku imigráciu. Bývalé koloniálne mocnosti boli konfrontované migráciou zo svojich bývalých kolónií, ku ktorým neskôr pristupujú zahraniční hosťujúci robotníci známi pod združeným názvom gastarbeitri. Od konca 80-tych rokov 20. storočia odchádzajú žiť a pracovať do Západnej Európy aj obyvatelia východoeurópskych krajín. Po rozšírení Európskej únie sa pokračuje v rozlišovaní medzi príslušníkmi členských štátov Európskej únie a tretích štátov.

Cieľom Európskej únie je podporovať spoločnú imigračnú politiku. Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojej Zelenej knihe „Ako čeliť demografickým zmenám – nová solidarita medzi generáciami“ v časti Európska imigrácia hovorí že „... vzhľadom na svoj demografický vývoj sa Únia nebude môcť zaobísť bez zavedenia harmonizovanej politiky, ktorá by zabezpečila reguláciu a kontrolu nad prijímaním vysoko alebo nízko kvalifikovaných ekonomických migrantov, pričom by sa malo prihliadať na to, aby rozvíjajúce sa alebo novo vznikajúce krajiny neprišli o ľudský kapitál, ktorý je potrebný pre ich vlastný rozvoj“. Migrácia vo vnútri Spoločenstva zostáva na nízkej úrovni a to z praktických dôvodov, hlavne kvôli jazykovým bariéram a nie kvôli právnym prekážkam, pretože zmluvy zaručujú voľný pohyb osôb a ich usadzovanie sa. K migrácii však dochádza u vysoko kvalifikovaných osôb a u študentov, a čo je možno viac prekvapujúce, takisto u dôchodcov. V zásade by mal byť tento druh migrácie jedným z faktorov európskej integrácie. Mobilita vysokokvalifikovaných pracujúcich vzrastá a tento jav do značnej miery súvisí s globalizáciou. Vysoko kvalifikované osoby môžu stimulovať hospodársky rozvoj krajiny alebo regiónu. Z tohto dôvodu sú európski činitelia znepokojení „odlivom mozgov“ do USA. V Európe teda jestvujú viaceré druhy imigrácie. Ich charakteristiky sú do značnej miery podmienené históriou, politickými alebo kultúrnymi putami a geografickými podmienkami. Skutočnosťou však zostáva, že imigrácia je závažnou problematikou Európskej únie.

Slováci patria k tradičným európskym vysťahovaleckým národom. Veľké vysťahovalecké vlny v rokoch 1880 – 1914, 1920 – 1939, 1945 – 1948(1960), 1968 – 1969(1989), 1989 až podnes, predstavujú exodus slovenského národa, ktorého dôsledkom sú súčasné slovenské komunity v zahraničí. Spolu s príslušníkmi slovenských národnostných menšín v zahraničí predstavujú číselne okolo 2,5 milióna osôb slovenského pôvodu. K nim treba zaradiť aj skoro 300 tisíc občanov Slovenskej republiky žijúcich, pracujúcich a študujúcich v zahraničí. V zmysle zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí je Slovákom žijúcim v zahraničí osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ale uchováva si národné povedomie, a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť. V pomere k 4 mil. 519 328 občanov slovenskej národnosti žijúcich na území Slovenskej republiky predstavujú významný a dodnes nie dostatočne docenený potenciál.

Základy migračnej politiky v Slovenskej republike boli položené uznesením vlády č. 846 zo 16. novembra 1993, ktorým vláda prijala zásady migračnej politiky Slovenskej republiky. V januári 2005 vláda Slovenskej republiky schválila koncepciu migračnej politiky v nadväznosti na medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná. Migračný úrad Ministerstva vnútra SR plní funkciu ústredného orgánu štátnej správy v oblasti azylovej problematiky, zodpovedá za tvorbu a realizáciu migračnej politiky Slovenskej republiky v oblasti azylu a dopadov medzinárodnej migrácie v súvislosti s udelením azylu. Schválená koncepcia sa venuje len imigračnému aspektu migrácie, ale problematika migrácie občanov Slovenskej republiky úplne absentuje.

 V tejto súvislosti sa vynárajú otázky ako napríklad, koľko Slovákov odchádza do zahraničia, aké je ich vekové a vzdelanostné postavenie, kam smerujú, prečo a s akým úmyslom odchádzajú do zahraničia, aké sú ich spätné väzby na Slovensko, aký je politický, štátny a národný záujem, aké sú podmienky odchodu a možnosti návratu a podobne.

Populácia na Slovensku starne nielen preto, že sa rodí málo detí, ale aj preto, že mladí ľudia odchádzajú do zahraničia. Odchádzajú za dobre platenou prácou, kvalitným štúdiom a lepšími životnými podmienkami. Ich počet z roka na rok stúpa, 10% slovenskej pracovnej populácie pracuje v zahraničí. Len vysokoškolsky vzdelaných do 35 rokov odchádza ročne 10 tisíc osôb. Odchádza každý tretí vysokoškolák a mnohí potom v zahraničí pracujú v nízko kvalifikovaných pozíciách, lebo zarobia viac ako na Slovensku vo svojom odbore.

Žiadne oficiálne údaje o emigrácii vzdelaných ľudí nejestvujú. Podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z roku 2007 v zahraničí pracuje 200 až 230 tisíc Slovákov. Zo zdrojov Ústredia práce , sociálnych vecí a rodiny sa dozvedáme, že za refererenčné obdobie 2004 – 2007 počet pracovných migrantov zo Slovenskej republiky vo vybraných krajinách EHP podľa EURES predstavoval 297 242 osôb. Tí počas celého roka pošlú zo svojich zárobkov blízkym na Slovensku 30 miliárd korún.  Len veľmi málo ľudí oznámi úradom svoj úmysel vysťahovať sa. Za formality pri vysťahovaní do vzdialenejších krajín (vysťahovalecké víza, lekárska prehliadka, poplatok za vzdelanie, formuláre, iné poplatky) zaplatí žiadateľ približne 70 až 100-tisíc korún a vybavovanie trvá asi jeden rok. Podľa Správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2007, ktorú vláde predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, z celkového počtu pracujúcich bolo zamestnaných v zahraničí 177,2 tisíc osôb (7,5%). Podstatná časť pracovnej migrácie smerovala tradične do Českej republiky (cca 41 %), ďalej to boli predovšetkým Veľká Británia, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Írsko a Taliansko. Z celkového počtu Slovákov pracujúcich v zahraničí najviac našlo uplatnenie v priemyselných odvetviach (29,3%), v stavebníctve (28,7%) a v hoteloch a reštauráciách (11,6%). V tejto súvislosti paradoxne vyniká rozhodnutie vlády z apríla tohto roku, ktorým štát zvýši podporu ľuďom, ktorí chcú dochádzať za prácou aj do zahraničia. Od 1. mája sa tromi tisícmi korún bude podieľať na odlive našej pracovnej sily do krajín Európske únie. V roku 2006 zo štátneho rozpočtu odišlo spolu s potenciálnymi zamestnancami do zahraničia približne 23 miliónov korún. Príspevok na presúvanie sa za prácou síce poznajú aj iné členské štáty, no len v rámci krajiny. S podporou odchodu vlastnej pracovnej sily do zahraničia sa tak Slovenská republika v Európe radí už len k Nemecku.

Jeden zo záverov 11. Slovenskej demografickej konferencie zo septembra 2007 hovorí: „Predpokladom úspešného zvládnutia problémov súvisiacich zo zahraničnou migráciou je premyslený, inštitucionalizovaný a štátom koordinovaný postup. Slovenská republika nemá dostatočne kvalitne rozpracovanú migračnú politiku (s výnimkou azylovej politiky), čím sa dostáva do nevýhodného postavenia s ostatnými krajinami Európskej  únie.

Problematika migrácie občanov Slovenskej republiky sa z času na čas stáva predmetom zvýšeného záujmu aj zo strany slovenských politikov. Predseda Smeru Róbert Fico hovoril v roku 2006 až o 400 tisíc Slovákoch pracujúcich v zahraničí a v televízii Markíza obvinil vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu, že za jeho vlády sa udiala „druhá najväčšia vlna vysťahovalectva“.

Iveta Radičová ako ministerka práce v roku 2006 vyhlásila, že odchod špičkových pracovníkov do zahraničia, takzvaný odlev mozgov, je mýtus.

Brigita Schmögnerová, viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj, v roku 2007 povedala „Som znechutená, ako málo sa venuje pozornosti emigrácii. Žijem v Londýne a môžem povedať, že druhým najčastejším cudzím jazykom, ktorý počujem po poľštine je slovenčina. Ak naši emigranti zostanú vonku natrvalo, bude to znamenať stratu pre naše hospodárstvo a problémy so starnutím našej spoločnosti“.

Dušan Čaplovič, podpredseda vlády, v roku 2006 v rozhovore pre časopis Parlamentný kuriér okrem iného povedal „To je problém, pred ktorým aj ja stojím, tak ako celá súčasná vláda, ako vytvoriť na Slovensku podmienky, aby sa jednotlivci i významné skupiny, kde pracujú alebo pôsobia naši vedci, informatici, technológovia, slovom mladí vzdelanci, vrátili na Slovensko a to, čo získali v zahraničí, dokázali uplatniť v prospech svojho štátu, v ktorom sa narodili. Ten štát sa však musí chovať ako ich vlasť, musí na nich aj dnes pamätať a vytvárať podmienky pre to, aby sa mohli vrátiť, aby sa doma mohli uplatniť“.

Skúsme si na záver položiť otázku spojenú so stavom súčasnej tvorby a výkonom štátnej politiky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí. Aká bude reakcia mladých, vzdelaných Slovákov, ktorí žijú dlhšie v zahraničí? Bude to úplné znechutenie zo Slovenska, zabudnutie, alebo účasť v rolách „ otváračov dverí“ sprostredkovateľov kontaktov, kultúrnych agentov, alebo najnovšie sa štát spoľahne na to, že tieto problémy za neho vyrieši globálna hospodárska a finančná kríza?


Zdroj: ZNE

Váš email:
Email Vášho priateľa:
Vaše meno:
Overovací kód:
Pre zobrazenie nového kódu stlačte F5.

Copyright © 2024 SlovakCentre. Všetky práva vyhradené, prevádzkuje mediaTOP

Hore / O nás / Registrácia / Reklama / Kontakt