Aktuálne správy Späť na správy
Oceánografia: Najnovší audit vodného sveta
Wednesday 19 May 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Woods Hole 19. mája (TASR) – Satelitné merania umožnili určiť dosiaľ najpresnejšie hodnoty objemu a priemernej hĺbky pozemských oceánov.
V časopise Oceanography to oznámili morský geochemik Matthew Charette zo známeho Oceánografického inštitútu v massachusettskom Woods Hole a geofyzik Walter Smith zo Strediska satelitných aplikácií a výskumu Národného úradu pre výskum oceánov a atmosféry v marylandskom Camp Springs (všetko USA).
Hodnoty objemu vody vo svetových oceánoch, ktoré vychrlí internetový vyhľadávač, sú zväčša staré 30-40 rokov a líšia sa od seba. Uvedená bádateľská dvojica teraz prišla s aktuálnou a presnejšou: 1,332 miliardy kilometrov kubických.
Voči poslednej predchádzajúcej hodnote je menšia, asi o ekvivalent päťnásobku Mexického zálivu (bez prídavku ropy firmy British Petroleum), respektíve 500-násobku Veľkých jazier na hraniciach USA a Kanady. Absolútne sa to javí ako veľký rozdiel -relatívne to však predstavuje rozdiel iba 0,3 percenta.
Skôr udivuje, akí presní boli vedci v minulosti, hoci disponovali podstatne hrubšími nástrojmi. Dokonca už John Murray v roku 1888, ktorý používal závažia spúšťané na lane z lodnej paluby, dospel k hodnote, ktorá najnovšiu presahuje iba o 1,2 percenta.
Platí, že hodnoty objemu sa postupne znižujú – no nie preto, že by oceány strácali vodu, ale následkom lepšej schopnosti odhaliť podmorské horské chrbty a iné útvary. Satelitné radary ukázali, že oceánske dno je oveľa "hrboľatejšie", než sa myslelo, hoci ide o nepriame merania, podľa hladiny – tá je totiž nad členitým terénom vypuklejšia ako inde.
Takto sa podarilo pokryť drvivú väčšinu pozemských oceánov; výnimkou sú zaľadnené úseky v Arktíde. Radary však zatiaľ zaznamenávajú iba väčšie útvary na dne, takže s rastom ich rozlišovacej schopnosti sa výsledné hodnoty budú ďalej spresňovať. Aktuálne rozlíšenie je 15-krát horšie než pri mapách Marsu a Mesiaca.
Pomôžu aj ďalšie sonarové a iné merania z lodí, ktoré dosiaľ dostatočne podrobne zmapovali iba desať percent oceánskeho dna. Jednej lodi by to trvalo 200 rokov, desiatim 20 rokov, pri nákladoch približne dvoch miliárd dolárov. Opäť absolútne veľa, avšak relatívne málo, veď kvalitnejšia medziplanetárne sonda NASA stojí viac (a deň vojny v Iraku na vrchole kampane stál tri miliardy dolárov).
Z nových meraní vyplýva priemerná hĺbka oceánov našej planéty 3682,2 metra, čo je o 21-51 metrov menej, než predchádzajúce hodnoty.
Zdroj: Komuniké Woods Hole Oceanographic Institution z 18. mája 2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
