Aktuálne správy Späť na správy
Paleontológia: Prvé pravtáky ešte zle lietali
Monday 17 May 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Manchester 17. mája (TASR) – Dva rody druhohorných vtákov zrejme nezvládali silový let, ledva kĺzavý. Aj slávny archaeopteryx.
V najnovšom čísle časopise Science to oznámili Robert Nudds z Manchesterskej univerzity a Gareth Dyke z University College v Dubline.
Prvé známe tvory, ktoré už viac pripomínali vtáky ako dinosaury, sú archaeopteryx z neskorej jury pred približne 145 miliónmi rokov a confuciusornis zo skorej kriedy pred približne 120 miliónmi rokov. Podľa charakteru operenia ich krídla dokázali vyvinúť určitú aerodynamickú silu. Lenže stále nie je jasné, nakoľko dokázali lietať silovo – teda mávaním krídiel.
Pozornosť sa sústredila najmä na archaeopteryxa. Predmetné štúdie dospeli k rozporným záverom: podľa niektorých už mával krídlami, podľa iných ešte nie. Pri confuciusornisovi sa našli stovky fosílií, ktoré zobrazujú aj primárne perá (tzv. ručné letky na koncovej zhruba polovici krídel), no akosi sa to dosiaľ nedoceňovalo.
Primárne perá sú pre vtáčí let kľúčové. Predstavujú 40 až 51 percent rozpätia krídiel. Ak majú udržiavať vtáka vo vzduchu musí byť ich os čiže kostrnka (jej spodná časť, ktorou pero vstupuje do kože, sa volá brko) dostatočne pevná.
Pri trvalom horizontálnom silovom lete treba, aby krídla generovali zdvihovú silu rovnú tiaži tela. Počas vzletu a manévrov s kladným či záporným zrýchlením musí byť oveľa väčšia. Ak to perá nevydržia, ich kostrnky sa zlomia alebo aspoň znefunkčnia zohnutím.
Robert Nudds a Gareth Dyke urobili mechanickú analýzu primárnych pier archaeopteryxa a confuciusornisa. Druhý z nich, pri ktorom je naporúdzi viac fosílií, mal priemernú dĺžku týchto pier 207 milimetrov a hrúbku kostrnky 1,06 milimetra. Najdlhšie primárne pero mníchovského exemplára archaeopteryxa 129 milimetrov a 0,75 milimetra.
Dĺžky primárnych pier sú v obidvoch prípadoch blízke dnešným vtákom s podobne veľkým telom. No confuciusornis i archaeopteryx mali priúzke kostrnky. Pokiaľ neboli z určitého „superbiomateriálu“, čo nie je pravdepodobné, keďže v iných ohľadoch vyzerajú celkom normálne, nemohli týmto pravtákom stačiť na silový let. Aj keby vnútro kostrniek tvoril súvislý masív keratínu (vtáky však majú kostrnky duté), primárne perá confuciusornisa i archaeopteryxa by sa zlomili pri desaťnásobne menšej záťaži, akú pri silovom lete zvládajú podobne veľké dnešné vtáky.
Vedci porovnali parametre odvodené pre pravtáky s parametrami čajky smejivej (Larus ridibundus), holuba hrivnáka (Columba palumbus), albatrosa sťahovavého (Dimomedea exulans) a supa bielohlavého (Gyps fulvus). Vyšlo, že obidva pravtáky sa mohli iba znášať kĺzavým letom a aj to nie ako pravý klzák, ale skôr ako riaditeľný padák.
Problém je v tom, že ak by mali lietať silovým letom, confuciusornis by mal mať hmotnosť 0,215 kilogramu a archaeopteryx 0,188 kilogramu. Obidva však boli takmer určite podstatne hmotnejšie. Mohli si síce pri pohybe vzduchom pomáhať mávaním krídel, no je vysoko nepravdepodobné, že by zvládali plne silový let.
Mechanická analýza primárnych pier tak potvrdila výskumy založené na anatómii svalstva, ramennej časti kostry a pier. Podobnosť letiek pravtákov s letkami dnešných vtákov bola iba povrchová, nie funkčná. Silový let sa zjavne zrodil až po confuciusornisovi.
Zdroj: Science zo 14. 5. 2010.
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) juh
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
