Aktuálne správy Späť na správy
Ekológia: Geneticky modifikovaná bavlna
Sunday 16 May 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Peking 16. mája (TASR) – Bavlna s vloženým génom baktérie v Číne úspešne odoláva škodcom, s ktorými sa rátalo. No vedie k premnoženiu iného hmyzu, ktorý sa stáva škodcom nielen bavlny, ale šíri sa z nej aj na iné plodiny.
V predbežnom online vydaní časopisu Science (Science Express) to oznámil Lu Jen-chuej z Ústavu pre ochranu rastlín Čínskej akadémie vied v Pekingu so šiestimi kolegami.
Gén z baktérie Bacillus thuringiensis (Bt) sa podarilo vložiť do viacerých plodín. Kóduje produkciu tzv. delta-endotoxínov, ktoré účinne likvidujú hmyzích škodcov. Vďaka tomu stúpajú výnosy pri súčasnom výraznom poklese spotreby insekticídov, čo znižuje chemickú záťaž životného prostredia. Bt plodiny sa pestujú už vo vyše 20 krajinách.
Konkrétne Bt bavlnu schválili v Číne pre bežné pestovanie v roku 1997. Účinne likviduje jej častého škodcu, larvy a húsenice mory Hellicoverpa armigera. V severnej Číne preto Bt bavlna predstavuje 95 percent tejto plodiny. Keďže funguje ako „smrtonosná pasca„, táto mora, ktorá v bavlne prednostne kladie vajíčka, menej napáda aj iné plodiny, ako sú kukurica, podzemnica olejná, sója a rôzna zelenina, ktoré tým nevyžadujú toľko insekticídov.
Nový výskum tímu Lu Jen-chueja je dôležitým príspevkom k poznaniu dlhodobých vplyvov Bt bavlny na necieľové druhy článkonožcov (Arthropoda).
Ukázalo sa totiž, že sa v nej darí bylinožravým bzdôškam (Miridae), ktoré sa živia nielen časťami tkanív bavlny, no aj zrnovín, zeleniny a ovocia. V Číne boli považované za neveľmi vážneho škodcu. Nebývalo ich veľa a navyše významnejšie škodili len občas. Bzdôšky sú však mimoriadne environmentálne prispôsobivé. A keďže ich delta-endotoxíny neničia, s rastúcim pestovaním Bt bavlny využili priestor po iných škodcoch. Ich populácie sa v priaznivých podmienkach dokážu rýchlo množiť, rýchlo sa šíria a pružne menia hostiteľa, takže aktuálne sa zo zanedbateľného škodcu stávajú vážnym. Lu Jen-chuej s kolegami dokázal, že taký vývoj je pri Bt bavlne pravdepodobnejší, ako pri bežnej. V rokoch 1998-2009 mapovali výskyt bzdôšok a sledovali spotrebu insekticídov v šiestich bavlnárskych oblastiach na severe Číny, provinciách Che-nan, Che-pej, Ťiang-su, An-chuej, Šan-tung a Šan-si. To znamená na troch miliónoch hektárov bavlny a 26 miliónoch hektárov iných plodín, ktoré sa stávajú cieľom bzdôšok. Išlo o malé polia vyše desiatich miliónov farmárov. Spotreba insekticídov voči spomenutej more pri Bt bavlne klesala, voči bzdôškam stúpala. Nielen pri Bt bavlne, ktorú bzdôšky uprednostňujú pred inými hostiteľmi v druhej polovici júna, keď sa presúvajú, ale aj pri iných plodinách, zvlášť ovocí.
Bzdôšky v minulosti v bežnej bavlne hubili insekticídy. Bt bavlna sa stala ich „plemeniskom„, odkiaľ sa šíria, čo v súvislosti s nimi zmenilo ekologickú úlohu bavlny. V prípade bavlny taká zámena škodcu nie je prvá. Po masívnom nasadení insekticídov proti more Hellicoverpa almigera sa hlavným škodcom tejto plodiny stala voška Aphis gossypii, ktorej výskyt potom zasa obmedzili delta-endotoxíny v Bt bavlne.
Pri transgenických plodinách sa zatiaľ skúmali vplyvy na cieľových škodcov, prirodzených nepriateľov týchto škodcov a niektoré tým či oným pozoruhodné druhy, ako je motýľ babôčka smradľavá (Danaus plexippus). Očividne si treba všímať aj vývoj populácií necieľových škodcov po sprievodnom znížení používania insekticídov. Výskum tímu Lu Jen-chueja je prvou lastovičkou, čo sa týka overených údajov a veľkoplošného krajinného záberu.
Zdroj: Science Express z 13.5.2010
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) juh
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
