Aktuálne správy Späť na správy
Geológia: Hlboké ohnivé korene Havaja
Friday 04 December 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Honolulu 4. decembra (TASR) – Americkí vedci získali podmorské seizmologické merania, ktoré napokon zrejme už definitívne potvrdili hypotézu o vzniku Havajských ostrovov.
V najnovšom čísle prestížneho časopisu Science to oznámil osemčlenný tím Cecily Wolfeovej z Havajskej univerzity v Manoa (USA).
Geológovia nemajú problém s vysvetlením sopiek a sopečných ostrovov na hraniciach dosiek zemskej kôry – sú výrazom energie uvoľňovanej pri vzájomných pohyboch týchto dosiek. Ale čo ak je sopečná oblasť uprostred dosky? Ako v prípade Havajských ostrovov a ich okolia, zhruba 1000 kilometrov širokého pásma zvýšenej topografie na dne Tichého oceánu.
Nezostal bez vysvetlenia. Už pre takmer štyrmi desaťročiami sa zrodila myšlienka o "horúcej škvrne". Havaj je podľa nej produktom vzdúvajúceho sa chochola roztopenej horniny, ktorý vznikol hlboko v zemskom plášti a dodáva magmu sopkám.
Lenže pozorovacích údajov, ktoré by existenciu "horúcich škvŕn" pod zemským povrchom potvrdili, nebolo veľa. O myšlienke sa preto vo vedeckých kruhoch búrlivo polemizovalo a zostávala na úrovni hypotézy, čiže kvalifikovaného nápadu.
Teraz konečne povýšila na teóriu. Geológovia v rámci projektu PLUME (Plume-Lithosphere Undersea Melt Experiment, voľne preložené Experiment skúmania roztavenej horniny pod morským dnom, prechádzajúcej z chochola v zemskom plášti do litosféry) rozmiestnili na Havajských ostrovoch a v oceáne okolo nich sofistikovanú sieť seizmometrov. Desať ich bolo na súši a 73 na oceánskom dne až 5500 metrov pod hladinou.
Pomocou nich získali prvé trojrozmerné seizmické snímky s vysokým rozlíšením, ktoré zobrazili chochol v zemskom plášti. Celkove zbierali údaje dva roky. Úlohu na taký čas predĺžili problémy s umiestnením prístrojov na dne oceánu a veľká vzdialenosť Havajských ostrovov od pásem zemetrasení, ktoré "dodávajú" potrebné seizmické vlny.
Väčšinu problémov napokon vyriešila nová generácia širokopásmových seizmometrov, schopných pracovať na oceánskom dne až rok. Pod ostrovom Havaj (Hawaii) doložili výraznú seizmickú anomáliu, siahajúcu do hĺbky najmenej 1500 kilometrov, zodpovedajúcu chocholu horniny výrazne horúcejšej – až o 300 stupňov Celzia – než okolie.
"Skutočne nám to otvorilo oči preukázaním, že podobné anomálie zasahujú poriadne hlboko do spodného zemského plášťa," povedal člen tímu Sean Solomon z Carnegie Institution vo Washingtone. Merania podľa ďalšieho člena tímu a jeho kolegu, geochemika Erika Hauria, potvrdili teoreticky predpokladanú polohu a rozmery "horúcej škvrny".
Šikmý spád chochola k juhovýchodu pri postupe do hĺbky okrem toho potvrdzuje názor, že chochol je odkláňaný pohybom miestnej dosky zemskej kôry. Havajské ostrovy sú ako sopečné produkty rôzne staré. V oblúku od severozápadu k juhovýchodu predstavujú "zakonzervovanú" históriu sopečnej činnosti za posledných vyše 75 miliónov rokov. Najväčší ostrov Havaj na ich juhovýchode je aj najmladší a aktuálne sopečne najaktívnejší.
Zdroje:
Science zo 4.12.2009
Komuniké University of Hawaii at Manoa a Carnegie Istitution of Washington, obe z 3.12.2009
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
