Aktuálne správy Späť na správy

Zoológia: Cunami v najmenšom areáli stavovca

Tucson 13. mája (TASR) – Vedci nafilmovali účinky zemetrasenia v púštnom jazierku na západe USA, ktoré je najmenším známym biotopom stavovca - rybky. Oznámili to doktorandka Ambre Chaudoinová a Scott Bonar z Arizonskej univerzity v Tucsone s kolegami.

Zemetrasenie zo 4. apríla 2010 pocítili obyvatelia juhozápadu Spojených štátov ako zvyčajne cez otrasy pôdy. No pre rybky druhu Cyprinodon diabolis, ktorá žije na jedinom mieste sveta, v jazierku, vypĺňajúcom puklinu v skalnom podloží Amargoskej púšte na západe štátu Nevada pri známom Údolí smrti, vyvolalo ozajstné vlny cunami. Jazierko je súčasťou Národného parku Údolie smrti.

Celé dianie zachytili kamery nainštalované nad i pod hladinou kvôli sledovaniu neresenia rybiek, ktorým sa v geotermálnom jazierku s teplotou vody 33 stupňov Celzia darí striedavo. Jazierko s rozmermi asi tri krát 15 metrov vyznačuje vchod do vápencovej jaskyne Devil's Hole (Diablova diera). Jej chodby siahajú do hĺbky vyše 150 metrov, napriek veľkému úsiliu jaskynných potápačov sa ju zatiaľ nepodarilo zmapovať.

Jazierko s rybkami Cyprinodon diabolis, ktorých priemerná dĺžka nedosahuje ani dva centimetre, podľa všetkého predstavuje celosvetovo najmenší biotop, čiže areál respektíve územie výskytu druhu stavovca. Ich biotopom je vlastne "plošina pre neresenie sa", pomerne rovný skalný povrch približne 60 centimetrov pod hladinou, jediné plytké miesto v jazierku, kde sa cyprinodony kŕmia i rozmnožujú.

Rázové vlny zemetrasenia zo 4. apríla putovali k jazierku 16 minút – z epicentra vyše 450 kilometrov južnejšie pri Mexicali v mexickom štáte Baja California. Keď dorazili, voda v jazierku sa v mohutným vlnách prevaľovala sem a tam a ošpliechala aj monitorovacie kamery umiestnené 1,2 metra nad hladinou.

Zemetrasenie očistilo plošinu v jazierku od rias a popresúvalo naplaveniny i kamienky, čo bola pri jej rozmeroch asi 3,9 krát 2,1 metra dôležitá zmena, ovplyvňujúca osudy vysoko ohrozeného rybieho druhu. Až do konca 60. rokov 20. storočia bolo cyprinodonov v jazierku 400-500. Vtedy jeho hladina klesla čerpaním vody na zavlažovanie z neďalekých studní, keďže jazierko je súčasť amargoského akviferu, čiže vodonosného horizontu.

Úplnému odkrytiu a vyschnutiu plošiny v jazierku zabránilo iba rozhodnutie o prísnej ochrane tejto lokality a jej rybích obyvateľov, ktoré vydal Najvyšší súd USA, dôležitý precedens legislatívy, týkajúcej sa ohrozených druhov. Cyprinodony odvtedy zápasia o prežitie.

Aprílové zemetrasenie prišlo iba desať minút po pravidelnej dvojtýždňovej kontrole kamier a sťahovaní zachytených dát, takže vedci videli účinky aj na vlastné oči. Sotva vlny zosilneli, rybky sa stiahli do hlbšej vody a jazierko zamútili zvírené sedimenty. Vlny síce zmietli aj riasy, potravu rybiek, no tie už na plošine od zemetrasenia znovu narástli.

Vedci monitorujú, kedy sa cyprinodony neresia a kedy nie v závislosti od environmentálnych faktorov, ako sú teplota a obsah kyslíka vo vode a fáza svetelného cyklu deň-noc respektíve dĺžka denného svetla. Nejde iba o získanie poznatkov využiteľných pre umelý odchov týchto ohrozených cyprinodonov inde, ale aj o celkové sledovanie vývoja environmentálnych parametrov. Rybky v jazierku plnia úlohu kanárikov v uhoľnej bani. Vedcom a ochranárom totiž zmeny pri izolovanosti a malých rozmeroch jazierka hneď udrú do očí.

Zdá sa však, že zemetrasenia majú na cyprinodony aj istý priaznivý vplyv – tým, že odstránia z plošiny v jazierku jemné naplaveniny, ktoré klesnú do hlbočiny. Tým sa uvoľnia priestory medzi kamienkami a puklinky na povrchu plošiny, slúžiace rybím larvám ako úkryt.

Aj po zemetrasení zo 4. apríla vedci zaznamenali nárast počtu lariev v porovnaní so stavom niekoľko týždňov predtým. V týždni po zemetrasení žilo v jazierku približne 118 rybiek, pred rokom to bolo iba približne 70. Larvy sa ďalej liahli a rybky neresili. Cyprinodony v jazierku Devil's Hole sú však kriticky ohrozené – v roku 2006 ich populácia klesla na 38 jedincov.

Porovnanie s údajmi o správaní rybiek po inom nedávnom zemetrasení a po zimných búrkach s prudkými lejakmi naznačuje, že tieto vplyvy sú pre ne podnetom, aby sa následne neresili intenzívnejšie ako zvyčajne. "Akoby sa vždy na druhý deň po takej udalosti zbláznili, možno sa im také prírodné narušenia behu vecí páčia. Nové videozáznamy po aprílovom zemetrasení o tom azda čosi prezradia. Práve idem obetovať svoj nočný život, aby som prezrela hodiny a hodiny videozáznamov a vyťažila z nich informácie," povedala Ambre Chaudoinová.

Zdroj: Komuniké University of Arizona z 11. 5. 2010.

Späť na správy