Aktuálne správy Späť na správy
R. FICO: Keď nás požiadali o pomoc, nikoho sme nikdy neposlali preč
Monday 10 May 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 10. mája (TASR) - Je presvedčený, že súdne spory, ktoré proti vláde rozbehli zdravotné poisťovne kvôli zákazu zisku, Slovensko vyhrá. Do budúcnosti už neočakáva ďalšie zásahy vo vzťahu k nim a rovnako principiálne odmieta akékoľvek úvahy o poplatkoch v zdravotníctve. Predseda najsilnejšieho politického subjektu Smer-SD Robert Fico bude chcieť vytvoriť tiež samostatný post podpredsedu vlády pre legislatívu. "V dnešnej dobe sme v stave, kedy netreba traumatizovať spoločnosť témami, ktoré ju môžu rozdeľovať. A ani to nie je téma, ktorá by mala byť témou číslom jeden," uviedol v exkluzívnom rozhovore pre TASR na margo možnej odluky cirkvi od štátu.
-Na kontrolnom dni na ministerstve spravodlivosti ste za najzásadnejší problém slovenského súdnictva označili prieťahy v súdnom konaní. Má Smer-SD pripravené opatrenia, ako túto otázku riešiť?-
Súdne prieťahy sú bolesťou celej Európy a keď som zastupoval Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP), mal som možnosť pozorovať agendu iných štátov. Naozaj niet krajiny, ktorá by nemala sťažnosti na ESĽP a proti ktorej by tento súd nerozhodoval. Nie je predsa možné, aby od okamihu porušenia nejakého práva a od okamihu, kedy sa pokúsi človek získať nápravu, uplynulo niekoľko rokov do právoplatného rozsudku. Najcitlivejšie vnímam súdne prieťahy pri obchodno-právnej agende, kde sú často zakonzervované veľké finančné prostriedky. Preto ponúkame ako jednu alternatívu v boji proti súdnym prieťahom väčší ťah na rozhodcovské konanie. My ho síce máme na Slovensku, ale ľudia dávajú prednosť komplikovanému a drahému súdnemu sporu pred rozhodnutím rozhodcu, ktorý má ten istý účinok ako rozhodnutie súdu. Prichádzame s návrhom, aby sudcovia, ktorí rozhodujú o mimoriadne závažnej obchodno-právnej a trestnej agende, prešli špeciálnymi previerkami. Tie by preverovali sudcov z hľadiska ich vzťahu k podnikateľskému prostrediu či k rôznym skupinám, ktoré sa nesprávajú v súlade so zákonom.
Druhé opatrenie sa týka doživotného mandátu sudcov. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, či sa nevrátime aspoň k nejakej forme atestácií, teda ich preskúšavaniu. Všetky tieto návrhy však chceme prerokovať s profesijnými organizáciami sudcov, pretože dnes je v súdnictve pomerne hlboká samospráva. Nechceme nič pretláčať silou.
-Tieto opatrenia ste už prezentovali na programovej konferencii Smeru-SD. Zaznamenali ste odvtedy nejaké reakcie?-
Bol som prekvapený z toho, že neprišli nejaké vážne reakcie. Očakával som, že to vyvolá búrku nevôle zo strany sudcov, ale ak to porovnám s reakciami v iných prípadoch, tak sa prakticky nestalo nič. Z čoho vyplýva, že pravdepodobne aj vnútro súdnictva si uvedomuje, že ak si chcú zlepšiť svoj vlastný obraz na verejnosti, ktorý nie je príliš dobrý, tak budú musieť pristúpiť na opatrenia podobného typu. Netvrdím, že toto sú najoptimálnejšie rozhodnutia, keďže nikto nemá patent na rozum, ale musíme s niečím prísť, lebo obraz súdnictva sa neustále zhoršuje.
-A akým spôsobom sa dá zabrániť rôznym obštrukciám obhajcov, ktoré tiež spôsobujú prieťahy v súdnom konaní?-
Treba uznať, že bývalý minister spravodlivosti Štefan Harabin presadil niekoľko zmien, a robilo sa tak aj v minulosti, ktoré obmedzujú možnosti právnych zástupcov predlžovať súdne konania. Najmä v občiansko-súdnom konaní sa urobili také opatrenia, pri ktorých sa dá veľmi ťažko obštruovať, prípadne to už nie je také jednoduché ako v minulosti, teda cez práceneschopnosť či nechodenie na pojednávania. To sa týka aj trestného konania. Treba ale povedať, že advokáti, právnici sú dostatočne vzdelaní na to, aby vedeli prejsť cez paragrafy a nájsť nejakú voľnú cestu. To je vecou praxe. Prax musí prichádzať s podnetmi a tu by som skôr očakával od sudcov, prokurátorov, advokátov podnety, ako to vylepšovať. Ťažko od zeleného stola na ministerstve alebo na úrade vlády prichádzať s návrhmi. Pokiaľ nesedíte v súdnej sieni, neriešite reálne živé veci a nevidíte to na vlastné oči, ťažko nájdete riešenia. Ale posun nastal, už to nie je taká katastrofa, hoci pripúšťam, že tieto prípady sú.
-Plánujete presunúť niektoré kompetencie z ministerstva spravodlivosti na Súdnu radu. O ktoré konkrétne pôjde a čo od toho očakávate?-
Je to návrh ministerstva spravodlivosti, aby sa Súdna rada ďalej posilňovala a aby ministerstvu zostali iba niektoré ekonomické agendy a agendy, týkajúce sa chodu súdnictva z technického a administratívneho hľadiska. Zostalo by im ešte väzenstvo a legislatívna činnosť. Ja proti tomu nemám zásadné výhrady. Ak uznávame samosprávu súdov a Súdnu radu, ktorá prijíma vážne rozhodnutia, tak sa o tom dá hovoriť, avšak je taká negatívna atmosféra okolo súdnictva a taká búrlivá diskusia aj vo vnútri medzi sudcami, že rozhodnutie, ktoré môže vyzerať ako logické a efektívne, by mohlo v tomto okamihu narobiť viac škody ako osohu. Hlásim sa k ďalšiemu posilňovaniu sudcovskej samosprávy. Nájdeme vhodný čas, keď tento zákon presadíme a predložíme do parlamentu. Myslím si, že by to nemal byť problém ani pre Národnú radu SR.
-Podobný návrh z dielne ĽS-HZDS neprešiel v parlamente a bol tvrdo kritizovaný nielen opozíciou, ale aj niektorými sudcami, ktorí poukazovali na to, že sa tým ešte viac zhoršia podmienky pre nezávislé súdnictvo.-
Vyvolalo to kritiku, ale nie kvôli vecnosti návrhu, ale kvôli tomu, že nebolo vhodné dávať Súdnej rade v čase útokov na súdnictvo ešte väčšie právomoci. Je zvláštne, že štát je stále vnímaný ako taký otec, ktorý sa má starať o všetko, a preto si mnohí myslia, že pokiaľ táto problematika neostane v rukách exekutívy štátu, tak to bude ešte horšie. Verím však, že k takémuto presunu kompetencií v krátkom čase musí prísť, ale toto už bude agenda pre novú národnú radu.
-V prípade, že bude Smer-SD súčasťou vlády, budete trvať na vytvorení samostatného podpredsedníckeho postu pre legislatívu?-
Bolo by veľmi zaujímavé, keby sme, ak príde k odňatiu niektorých právomocí ministerstvu spravodlivosti v prospech Súdnej rady, posilnili právomoci ministerstva a to by mohlo byť gestorom pokiaľ ide o legislatívnu činnosť. Dnes sedí podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Viera Petríková na legislatívnej rade vlády, ale to je poradný orgán vlády. Myslím, že by malo byť gesčným ministerstvom nad legislatívou a mali by sme z neho urobiť znovu jedno centrálne legislatívne pracovisko.
-Čiže by to nebol minister spravodlivosti, ktorý by bol zároveň podpredsedom vlády?-
Nie. Bol by to minister spravodlivosti, ktorý by bol súčasne podpredsedom vlády pre legislatívu.
-Za štyri roky ste deklarovali veľmi dobrý vzťah s cirkvou. Istý čas sa hovorilo o odluke cirkvi od štátu. Táto problematika sa z času na čas objavuje ako téma. Plánujete v tejto oblasti nejaké zmeny?-
Som príjemne prekvapený, že samotná cirkev je pripravená hovoriť o všetkých otázkach ekonomického charakteru. Mal som na stretnutiach s viacerými cirkvami túto tému na stole. Je to predovšetkým otázka času a nastavenia nejakých parametrov. V dnešnej dobe sme v stave, kedy netreba traumatizovať spoločnosť témami, ktoré ju môžu rozdeľovať. A ani to nie je téma, ktorá by mala byť témou číslom jeden. Často sa ma pýtajú napríklad na to, aký mám názor na partnerstvo homosexuálov. Ak by som urobil zoznam problémov na Slovensku a bolo by ich 750 tisíc, tak tento nie je ani 750-tisíci v poradí, pretože my sa teraz zaoberáme úplne inými vecami. V prípade cirkvi chcem oceniť príspevok, ktorý robia a zistili sme od samého začiatku vládnutia, že je veľmi podstatné s nimi hovoriť, vypočuť si ich názory a vznikla veľmi dobrá rovnováha medzi štátom a náboženskými spoločnosťami. Ja si túto rovnováhu veľmi vážim. Bol by som veľmi rád, keby aj nová vláda, ktorá príde, mala takéto korektné vzťahy s cirkvami, ako sme mali my.
-KDH už avizovala, že ak bude súčasťou vládnej koalície, bude chcieť vyriešiť zmluvu s Vatikánom, z ktorej pre Slovensko plynú ešte dva záväzky. Ide o dve čiastkové zmluvy, týkajúce sa finančného zabezpečenia katolíckej cirkvi a výhrady vo svedomí. Aký k nim má postoj Smer-SD?-
V žiadnom prípade by som nepredbiehal udalosti. Ale toto je taká vzácna vlastnosť KDH - vyťahovať témy, ktoré sú tak náročné na diskusiu a tak ťažko okamžite zrealizovateľné, že to potom vyvoláva napätie medzi politickými subjektmi. My dnes vidíme úplne iné priority v štáte. Preto by som túto otázku určite nestaval ako podmienku pri zostavovaní vládneho programu, ak by v budúcnosti prišlo k spolupráci medzi Smerom-SD a stranami, ktoré majú silnú kresťanskú orientáciu.
-Na verejnej prezentácii k Stratégii rozvoja slovenskej spoločnosti ste avizovali, že doterajší systém fungovania štátu najmä po roku 1989 má svoje veľké rezervy. Ktoré sú podľa vás tie najväčšie?-
Keď sme urobili pomerne významný prvok vo fungovaní celej spoločnosti, a to je prvok samosprávy, ku ktorému sa hlásim, zanedbali sme právnu reguláciu medzi štátom a mestami, obcami a samosprávnymi celkami. Dnes máme osem vyšších územných celkov a môžeme ich nazvať ako štáty v štáte. A štát nemá žiadnu možnosť ako zrušiť, alebo iným spôsobom atakovať rozhodnutie VÚC, ak pôjde proti stratégii štátu. V blízkej budúcnosti preto očakávam veľmi vážnu diskusiu, či by nemal štát, ako je to v niektorých iných krajinách, v strategických otázkach možnosť vetovať alebo inak participovať na rozhodnutí VÚC. To je ale veľmi ťažká a náročná diskusia. Dnes môžem iba konštatovať, že sa podcenili vzťahy vzájomnej kontroly medzi VÚC a štátom.
-Spomínali ste tiež prerozdelenie kompetencií medzi štátom a územnou samosprávou.-
Prerozdelenie kompetencií prebehlo. Mestá, obce a samosprávne kraje majú dnes významné právomoci a tomu zodpovedajú aj finančné príjmy. Pokiaľ dobre počúvam predstaviteľov samosprávy, tak boli veľmi spokojní s fiškálnou decentralizáciou, ktorá im nadelila veľké peniaze. Dnes, keď sa nikomu nedarí, tak sa obracajú na štát a pýtajú si peniaze. Na konci roku 2009 sme samosprávam poskytli 100 miliónov eur ako podporný balík a prijali sme opatrenia týkajúce sa sociálnych zariadení. Tento rok sme pridali ďalších vyše 30 miliónov eur a navyše pomoc pri platení DPH v rámci Programu rozvoja vidieka pre malé obce. Je to iba dobrá vôľa štátu, že takto postupuje, lebo fiškálna decentralizácia bola uzavretá a rozdelenie daní, rozdelenie vplyvu v štáte bolo jasne nastavené. Nemôže to fungovať spôsobom, že keď je dobre, tak si nikto na štát ani nespomenie a keď je zle, tak každý príde a pýta. Nikoho sme však nikdy neposlali preč. Prišli predstavitelia priemyslu a povedali, že treba šrotovné, urobili sme šrotovné. Bolo treba znížiť spotrebnú daň na naftu, znížila sa spotrebná daň. To všetko ale ide na úkor štátu, na úkor našich priorít a predstáv o určitých programoch, ktoré by sme chceli prioritne financovať.
-Viete si predstaviť, že by sa im niektoré kompetencie odobrali?-
Nie. Ja by som okolo toho vôbec nešpekuloval. Myslím, že je to už nastavené. Tu skôr ide iba o vzťah štátu a VÚC a určité kontrolné páky. Ja by som už teraz nemenil nič na tom, ako sa to ustálilo.
-Ani jedna slovenská vysoká škola nefiguruje v najlepšej päťstovke univerzít rebríčku, pričom stále viac zaostávajú za zahraničnými. Odborníci napríklad poukazujú na to, že jedným z problémom je uprednostňovanie vzdelávania na úkor vedy zo strany škôl. Má Smer-SD nástroje na to, ako zastaviť stagnáciu vysokého školstva?-
Pokiaľ ide o vysoké školy platíme daň za to, že na Slovensku od roku 1990 rástli ako huby po daždi VŠ bez dostatočného personálneho zabezpečenia a bez dostatočnej kvality. Máme školy, ktoré podľa mňa nemajú právo nosiť titul vysoká škola a som rád, že ministerstvo školstva spustilo veľmi tvrdý proces akreditácií týchto inštitúcií, ktorý je veľmi bolestivý. Hoci často má ministerstvo absolútnu pravdu, obracajú sa proti nám aj vlastní ľudia, pretože chcú, aby v konkrétnom meste bola za každú cenu vysoká škola. Ale na čo je nám taká škola, ktorá sa nezmestí ani do zoznamu 3000 škôl na svete? Načo je nám taká škola, ktorej diplom nikto neuznáva? Načo je nám taká škola, na ktorej niekto študuje len preto, aby získal titul bakalára či magistra? My sa chceme sústrediť na to, aby sa kvalita vysokoškolského vzdelávania zvyšovala predovšetkým koncentráciou finančných prostriedkov do tých inštitúcií ,ktoré si to zaslúžia. Chceme tiež legislatívne riešiť problém titulu bakalár, ktorý nie je v praxi ako taký uznávaný.
Sme jedna z mála krajín, ktorá v rámci eurofondov vybudovala špeciálny operačný program Veda a výskum, do ktorého sú alokované veľké zdroje a dnes začínajú tiecť do vedy a výskumu aj na školy. Máme plán, že v roku 2015 by sme mali dávať do vedy a výskumu 1,8 percenta z HDP s podielom súkromného sektora asi 1,2 percenta. Teraz sme na dobrej ceste, ale nesmieme zastaviť proces vyčisťovania priestoru. Ak totiž dovolíme existenciu toľkých škôl bez kvality, tak nám vyciciava peniaze a potom nebudú na tieto priority. Cestu, ktorú nastúpil Ján Mikolaj, považujem za veľmi správnu.
-Dlhodobým problémom je vzdelávanie rómskej populácie. Návrh internátnych škôl, o ktorých ste nedávno hovorili, si vyslúžil množstvo kritických ohlasov, ktoré poukazovali na nepriamu segregáciu Rómov. Budete ich vytváranie napriek tomu podporovať, alebo si viete predstaviť aj iné riešenie tejto problematiky?-
Keď si predstavím, koľko peňazí sa minulo na konferencie, chlebíčky, ubytovanie a honoráre pre všelijakých expertov a konzultantov pre rómsku otázku, keď si predstavím, koľko peňazí sa minulo len tak do vetra, na nič, tak sme za to mohli postaviť aj viacej škôl a možno aj viacej zariadení pre rómske deti. Klameme sa, navzájom sa všetci klameme, ak sa domnievame, že rómska otázka na Slovensku sa dá vyriešiť takouto cestou. Je to niečo podobné, ako keď si každý rád udrie do Kuby za to, že existuje, hoci nikoho neohrozuje. Podobne je to s rómskou otázkou. Len čo sa jej dotknete, každý udrie do vás, pretože je to akési tabu. Na Slovensku vychovávame generáciu za generáciou Rómov bez uplatnenia a bez akejkoľvek životnej perspektívy. Ak sa chceme tváriť, že sme akože dobrí, že chceme naďalej organizovať konferencie, prosím, môžeme v tom pokračovať, ale o 20 rokov tu budeme mať ďalšiu generáciu Rómov, ktorá nebude mať žiadnu perspektívu. Toto je prvý zásadný krok toho, ako ukázať mladým Rómom, že existuje aj iný spôsob života, aký momentálne vedú. My teraz nehovoríme o segregácii typu, že by mali mať vlastné školy. Nech chodia do škôl s ostatnými deťmi. Ale pokiaľ ide o spôsob života, my im musíme dať nejakú alternatívu. Musíme podstatne tvrdšie viazať vyplácanie rodinných prídavkov a sociálnych dávok na splnenie určitých povinností. Pôjde bývať na internátny domov? Tie peniaze potom pôjdu do toho internátneho domova.
Čiže mladí Rómovia sa nevytrhnú z ich prirodzeného prostredia bez tomu súhlasu rodičov tak, ako o tom hovorili niektorí kritici?-
Nie. To je už na Slovensku móda, že keď niečo politik povie, hneď sa z toho urobia najhoršie scenáre. Na to treba ísť sofistikovane - poradiť sa s expertmi, čo pomôže a čo nie. Ale tradičné cesty nakladania s rómskou komunitou úplne zlyhali. Ak budeme míňať peniaze tak ako dodnes, o 20 rokov sme tam, kde sme teraz. Je to miera zodpovednosti politikov, aby začali o týchto otázkach hovoriť podstatne otvorenejšie. Je to problém, s ktorým si už Slovensko nevie poradiť samo, je to európska vec.
-Volebný program vôbec nehovorí o prístupe vašej strany k životnému prostrediu a jeho ochrane. Prečo sa nevenujete tejto téme a aké sú priority Smeru-SD v tejto oblasti?-
Životné prostredie zaraďujeme do kvality hospodárskeho rastu. A ten nemôžeme v budúcnosti stavať iba na lacnej pracovnej sile a na tom, že sa tu budú montovať autá. My ideme v plnom súlade aj so strategickým dokumentom Európska únia 2020, ktorý hovorí o zelenom raste, teda investícii do výroby energií z tohto prostredia a čistý priemysel. Buďme ale úprimní, aj v období krízy platí, že keď zbrane rinčia, tak múzy mlčia. Veľmi ťažko sa teraz presadzujú environmentálne témy. Koho by teraz zaujímala ochrana nejakého dravca, keď ide o ochranu ľudí pokiaľ ide o ich zamestnanie? Koho dnes zaujíma flóra alebo fauna, keď máme vážne problémy, pokiaľ ide o štát a svetovú hospodársku krízu? Sme v svetovej hospodárskej kríze a my sa na Slovensku tvárime, akoby žiadna nebola. Možno to bola aj naša chyba. Pretože sme od začiatku chceli ľudí chrániť a prijímali sme opatrenia, ktoré neboli také, ako boli v okolitých štátoch. Zdá sa, že ten rozdiel medzi Slovenskom a inými krajinami si začína väčšina ľudí uvedomovať až teraz, keď vidia, čo sa deje v Grécku, čím prechádza Maďarsko, čo hrozí niektorým iným štátom. Tie dopady sú tam podstatne brutálnejšie. Ale my vsádzame na to, že do budúcnosti musí byť hospodársky rast postavený aj na investíciách a priemysle zeleného typu. Do tohto zaraďujeme základný rozmer - environmentálne a sociálne orientované trhové hospodárstvo.
-Smer-SD vystúpil počas tohto volebného obdobia proti vytváraniu zisku súkromných zdravotných poisťovní, čo viedlo k jeho zákazu a následným súdnym sporom. Možno očakávať ďalšie kroky voči zdravotným poisťovniam?-
Urobili sme všetko, čo bolo treba. Zdravotné poisťovne majú priestor iba cez správny fond, ktorým si môžu financovať svoje potreby. Zakázali sme im zisk, všetko, čo vytvoria ako zisk, sa musí vrátiť naspäť do zdravotnej starostlivosti, čiže pacientom. Spustili proti nám veľkú kampaň, rôzne právne konania, ale s potešením konštatujem, že sme na veľmi dobrej ceste. Myslím si, že tento spor medzinárodne vyhráme, preto neočakávam do budúcnosti nejaké ďalšie zásahy vo vzťahu k zdravotným poisťovniam. Chcem však garantovať, že principiálne odmietam akékoľvek úvahy o poplatkoch. Ľudia často doplácajú na lieky, na rôzne zdravotnícke výkony, toto nemôžeme viacej zvyšovať. Žiadne poplatky, žiadne otravovanie verejnosti s nejakými Zajacovými nápadmi.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
