Aktuálne správy Späť na správy
Archeológia: Prvý tlakový vodovod v Novom svete
Thursday 06 May 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
University Park 6. mája (TASR) – Vodovodné zariadenie v zrúcaninách mayského mesta Palenque je najstarším známym príkladom využitia tlaku vody v predkolumbovskej Amerike. V časopise Journal of Archeological Science to konštatovali Kirk French a Christopher Duffy z Pennsylvánskej štátnej univerzity v University Park v USA.
"V minulosti sa predpokladalo, že tlakové vodovodné systémy vstúpili do Nového sveta až s príchodom Španielov. Napriek tomu archeologické údaje, sezónne klimatické podmienky, geomorfologické usporiadanie a jednoduché teoretické úvahy z hydrauliky jasne ukazujú, že Mayovia z Palenque v dnešnom mexickom štáte Chiapas mali už pre príchodom Európanov empirické poznatky o tom, ako využiť tlak vody v uzavretom kanáli," napísali v článku.
Palenque patrí k najznámejších mayských mestám. Založené bolo asi v roku 100 nášho letopočtu. Najväčší rozmach zažilo v tzv. klasickom období Mayov v rokoch 250 až 600. Z dosiaľ nie celkom jasnej príčiny ho obyvatelia okolo roku 800 opustili. To isté sa stalo aj v iných mayských mestách v juhovýchodnom Mexiku, Guatemale a Hondurase. Mayovia si potom založili nové mestá severnejšie na polostrove Yucatán. V pozadí zrejme boli regionálne suchá.
Systém bol objavený v roku 1999 počas mapovacieho prieskumu. Hoci sa podobal iným vodovodom pod námestiami Palenque, v dôležitých znakoch bol špecifický. Archeológ Kirk French sa preto v roku 2006 do mesta vrátil s odborníkom zo svojej univerzity, hydrológom a stavebným a environmentálnym inžinierom Christopherom Duffyom. Vodovody v Palenque boli sčasti umelé, sčasti potoky, ktoré Mayovia zviedli do podzemia, aby získali v meste, vybudovanom v záreze do úbočia, viac obytného priestoru. Vodovodný systém im okrem dodávky vody z vyššie položených prameňov pomáhal zvládať záplavy spôsobené až vyše 3.000 milimetrami zrážok v šesťmesačnom období dažďov.
Zvláštny vodovod Piedras Bolas je vedený dole svahom. Hore ho napája prameň. Vstup do tunela má nad výstupom prevýšenie približne šesť metrov, tunel je dlhý 60 metrov. Prierez tunela sa smerom nadol zmenšuje – pri vstupe má 0,93 metra štvorcového, pri výstupe iba necelých päť stotín metra štvorcového, presnejšie 465 centimetrov štvorcových.
Voda vďaka kombinácii gravitácie a výrazného zúženia tunela tryskala z výstupu pod pomerne veľkým tlakom. Teoreticky mohla dosiahnuť výšku šesť metrov.
Piedras Bolas je dnes sčasti zrútený a z výstupu vyteká len stružka. Pri uzavretom výstupe mohol zadržať takmer 700 hektolitrov vody. Kirk French a Christopher Duffy sa domnievajú, že najpravdepodobnejšie napájal fontánu. Mohol však fungovať aj ako typický tlakový vodovod pre obydlia. Isté znaky blízkeho paláca taký záver podporujú. C Celosvetovo sa najstaršie známe tlakové vodovody našli v palácoch z mínojského obdobia na dnes gréckom ostrove Kréta. Vybudovali ich zhruba v polovici druhého tisícročia p. n. l.
Zdroj: Komuniké Pennsylvania State University zo 4.5.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
