Aktuálne správy Späť na správy
M. LAJČÁK: Najviac hrdý som na zákon o zahraničnej službe
Wednesday 05 May 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 5. mája (TASR) - Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák je za svoj rezort najviac hrdý na to, že sa po deviatich rokoch práce podarilo schváliť zákon o zahraničnej službe. Ešte viac ho teší fakt, že mal širokú politickú podporu a v parlamente proti nemu nehlasoval ani jeden poslanec. "Som rád, že to, čo sa rozbehlo mnoho rokov dozadu a na čom pracovalo niekoľko generácií, sa nám podarilo úspešne dotiahnuť do konca," poznamenal v rozhovore pre TASR.
Vyjadril spokojnosť s tým, ako ministerstvo splnilo úlohy definované v programovom vyhlásení vlády. "Naša zahraničná politika je kontinuálna, v uplynulom štvorročnom období sme zavŕšili proces plnej integrácie do Európskej únie, postúpili sme ďalej v odbúravaní vízového režimu." Poukázal tiež na naše členstvo v Bezpečnostnej rade OSN. Slovensko podľa neho splnilo svoje strategické priority, vyplývajúce z členstva v EÚ a NATO, ktoré je, ako poznamenal, obsahovým a hodnotovým pilierom, na ktorom Slovensko buduje svoju zahraničnú politiku.
Splnenie hlavných úloh zároveň otvorilo priestor na to, aby sa rezort diplomacie venoval iným témam, na ktoré buď nebol čas, alebo neboli natoľko aktuálne. Išlo o ekonomický rozmer zahraničnej služby, ku ktorej podľa Lajčáka napomohla i globálna finančná a hospodárska kríza. Ekonomickú dimenziu označil za nový prvok v oblasti zahraničnej politiky, pričom slovenské veľvyslanectvá v zahraničí sa stali výrazne "business friendly". Minister avizoval, že sa v tomto bude pokračovať naďalej. "Ďalšia téma, ktorá predstavuje nový moment, je jednotná prezentácia Slovenska v zahraničí," pripomenul s tým, že ministerstvo pre posilnenie tejto oblasti zmenilo svoju organizačnú štruktúru. Upozornil, že SR je naďalej dosť neznáma vo svete a je hanbou, keď sami seba predstavujeme ako najmenej objavený klenot Európy. "Predsa len by sme mali mať iné ambície," dodal. Ako ďalej pokračoval, Slovensko je vo všeobecnosti vnímané ako úspešná, politicky a ekonomicky stabilná krajina. "Sme spoľahlivý, predvídateľný a čitateľný partner. Toto všetko nám umožňuje konštatovať, že naše zahraničnopolitické postavenie je dobré," vyhlásil.
Za úspech považuje tiež vytvorenie podmienok pre flexibilné poskytovanie humanitárnej pomoci. "Som rád, že máme pravidelne vyčlenenú čiastku v rozpočte, ktorá nám umožňuje reagovať operatívne. V prípade živelných pohrôm či nečakaných udalostí vieme veľmi rýchlo poskytnúť finančné prostriedky, čo sa nám veľmi osvedčilo a ja tento inštrument naozaj využívam," ozrejmil.
Slovensko-maďarské vzťahy označil za oblasť, s ktorou musí byť SR najviac nespokojná. Nepovažuje to však za zodpovednosť zahraničnej, ale vnútornej politiky. "Prišlo k zbytočnej eskalácii napätia, v rámci ktorej zaniklo množstvo konkrétnych veľmi dobrých aktivít, a krokov," reagoval. Ako príklad uviedol komárňanskú univerzitu J. Selyeho. Tú ukončila prvá takmer päťstovka ľudí, ktorí absolvovali jedinú vysokú školu mimo územia Maďarska v maďarskom jazyku. "Nedostatočná pozornosť je venovaná aj skutočnosti, že s Maďarskou republikou máme v 95 percentách vecí zhodné názory a na medzinárodných fórach hovoríme jednotným jazykom," podčiarkol Lajčák. Za dôležité považuje to, aké prvé kroky v tomto smere urobí nová maďarská vláda, ako i to, aby v prístupe Budapešti a Bratislavy prevládali konštruktívne tóny.
Na kritiku, že slovenská vláda sa zveličene angažovala vo vzťahu s Ruskom, poznamenal, že SR je spoľahlivým členom únie aj NATO a dialóg s Moskvou sa rozvíja presne z tejto pozície. Zdôraznil, že Slovensko podstatne menej presadzuje svoje ekonomické záujmy smerom k Ruskej federácii v porovnaní s inými krajinami EÚ a Severoatlantickej aliancie.
Lajčák nesúhlasil ani s tým, že sa Slovensku nedarí naplniť kvóty zamestnancov v inštitúciách EÚ. "V Európskej komisii bola kvóta pre SR 279 pracovníkov, dnes tam pracuje 320 Slovákov. Vo všeobecnosti v inštitúciách únie pôsobí okolo 650 Slovákov, čo je väčšie číslo, než si my na Slovensku uvedomujeme. Avšak záujemcovia sa tam musia presadzovať na základe svojich schopností a uspieť vo výbere," upozornil.
Rovnako sa nepodarilo doriešiť problematiku vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Priblížil, že od roku 1997 prebiehajú rokovania o implementácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, avšak tie od roku 2006 prešľapujú namieste. "My sme dali svoj návrh a maďarská strana nebola pripravená sa k nemu za celé to obdobie vyjadriť. Za štyri roky sme nedostali žiadny politický impulz z maďarskej strany a je logické, že sa odborníci nemôžu pohnúť dopredu, pokiaľ chýba politická vôľa. A tá nechýba na našej strane," ozrejmil šéf slovenskej diplomacie.
Slovensko čaká ešte jedna výzva, a to je zvyšovanie oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA). Členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ po roku 2002, by mali do roku 2015 dosiahnuť 0,33 percenta pomeru ODA k hrubému národnému dôchodku. "Už v čase, keď sa to prijímalo, bolo jasné, že to je pre nové členské krajiny nesplniteľné. My sme sa k tomu prihlásili ako k cieľu, ku ktorému sa budeme snažiť kráčať," vysvetlil Lajčák. Kvôli kríze sa však zníženie rozpočtu prejavilo aj na rozvojovej pomoci. Na druhej strane ocenil, že sa povedomie na Slovensku ohľadom jej poskytovania zvýšilo. "Snažíme sa dať toľko prostriedkov do rozvojovej pomoci, koľko je len možné," uzavrel.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
