Aktuálne správy Späť na správy

Klimatológia: Rastliny údajne zosilnia globálne otepľovanie

Palo Alto 5. mája (TASR) - Terajší chladiaci planetárny účinok stromov a inej vegetácie má s pribúdaním oxidu uhličitého v ovzduší zoslabnúť a meniť sa na opak.

V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to predbežne online oznámil päťčlenný americko-indický tím, na čele ktorého bol Long Cao z Carnegieovej vedeckej inštitúcie v Stanforde (štát Kalifornia, USA).

V niektorých oblastiach sa očakáva, že až vyše štvrtinu oteplenia v dôsledku nárastu vzdušného obsahu oxidu uhličitého spôsobí jeho priamy účinok na vegetáciu. Táto zložka otepľovania je prídavok k skleníkovému účinku oxidu uhličitého v ovzduší.

"Rastliny majú veľmi zložitý a rozmanitý vplyv na klimatický systém. Odoberajú oxid uhličitý z ovzdušia, avšak pôsobia aj inak, napríklad zmenou rozsahu vyparovania z povrchu súše. Vývoj klímy sa nedá dobre predpovedať bez zohľadnenia všetkých týchto faktorov," povedal člen tímu, Caov kolega Ken Caldeira.

Rastliny totiž vylučujú vodu cez drobné póry v listoch, ktoré sa volajú stómy. Účelom tejto tzv. evapotranspirácie je ochladiť ich, tak ako nás ochladzuje potenie. Strom za horúci deň uvoľní mnoho desiatok litrov vody, čím pre okolie plní funkciu akejsi klimatizácie.

Rastlina takisto cez stómy pohlcuje z ovzdušia oxid uhličitý pre fotosyntézu. Klimatický háčik je v tom, že ak vzduch obsahuje priveľa oxidu uhličitého, stómy sa zmenšia, vylúči sa cez ne menej vody a tým zoslabne aj ochladzovací účinok stromu.

"Dnes už niet pochýb o tom, že oxid uhličitý zmenšuje vyparovacie ochladzovanie rastlinami a že toto znížené ochladzovanie znamená prídavok ku globálnemu otepľovaniu. Významný aj vtedy, keby oxid uhličitý nebol skleníkový plyn," povedal Long Cao.

S kolegami v modelových simuláciách na počítači zdvojnásobil vzdušný obsah oxidu uhličitého. Vyšlo im, že v takej situácii by evapotranspiračný účinok rastlín v globálnom priemere predstavoval 16 percent oteplenia povrchu súše, zvyšok by išlo na konto skleníkového efektu. V niektorých oblastiach, ako v USA západne od Veľkých jazier, vo východnej Ázii a tiež v strednej Európe, vrátane Slovenska, by to však mohlo dosiahnuť až vyše 25 percent celkového oteplenia.

Z modelu im tiež vyplynul zvýšený odtok z väčšiny oblastí súše, keďže viac zrážkovej vody by obišlo rastlinný chladiaci systém a putovalo priamo do potokov a riek. To síce ukázali už skoršie modely výlučne skleníkového efektu, no bez uváženia vplyvu zvýšeného obsahu oxidu uhličitého v ovzduší na evapotranspiráciu rastlín tento jav podhodnotili.

Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 3.5.2010; Komuniké Carnegie Institution for Science z 3.5.2010

Späť na správy