Aktuálne správy Späť na správy

Paleontológia: Vreckový obor z praveku

Bonn 3. mája (TASR) – Stavba kostí malej verzie obrovského typu dinosaura z Transylvánie potvrdila, že skutočne išlo o dospelého jedinca zakrpateného druhu. V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámil šesťčlenný tím Koena Steina a Martina Sandera z Bonnskej univerzity (Nemecko). Okrem nich v ňom boli vedci z Rumunska, USA a Írska.

Skúmali fosílie dinosaura druhu Magyarosaurus dacus, ktorého v roku 1895 opísal a pomenoval výstredný paleontológ barón Franz Nopcsa. Vedecké meno tvora značí "maďarský jašter z Dácie". Kosti objavila barónova sestra na ich rodinnom majetku v dnešnej rumunskej Transylvánii. Barón Nopcsa ich vysvetlil ako pozostatky zakrpatených zvierat, ktoré kedysi žili na ostrove. Inšpirovali ho dobové nálezy kostier trpasličích slonov na viacerých stredomorských ostrovoch.

Paleontológovia sa odvtedy sporia, či je magyarosaurus naozaj zakrpatený. Typovo totiž patril medzi tzv. titanosaurovité sauropody, obrovské štvornohé dinosaury s dlhým krkom, malou hlavou a dlhým chvostom. Dosahovali vyše stotonovú hmotnosť, ako najväčšie štvornožce v histórii Zeme. Pritom rástli tak rýchlo ako dnešné cicavce. Magyarosaurus však bol menej ako jednotonový, veľký asi ako kôň.

Nie všetky titanosaurovité sauropody boli mnohotonové obry. Juhoamerický Neuquensaurus australis dosahoval dĺžku 7 až 9 metrov a hmotnosť "iba" 3,5 tony a nemecký Europasaurus holgeri dokonca dĺžku 6,2 metra a hmotnosť 800 kilogramov, na úrovni magyarosaura. Také zvieratá iste nebudia dojem trpaslíkov, no podľa titanosaurích štandardov nimi boli.

V tej istej oblasti, kde sa našiel magyarosaurus, v Haţegskej panve, vedci neskôr objavili kosti väčších titanosaurov, predbežne zaradených k magyarosaurom. To spochybnilo zakrpatenosť týchto dinosaurov a nedávno sa objavila štúdia, podľa ktorej boli malé jedince mláďatá.

Vedci z tímu Koena Steina a Martina Sandera sa rozhodli, že spor vyriešia. Jeden z nich, Zoltán Csiki z Bukurešťskej univerzity, väčšie kosti analyzoval a dospel k záveru, že sa viacerými znakmi líšia od menších, takže patrili inému druhu ako magyarosaurus. Tím podrobne zmapoval mikroštruktúru kostí.

"Je úžasné, že sa zachovala mikroanatómia týchto kostí, takže ju môžeme skúmať po 70 miliónoch rokov. Kosť je živé tkanivo a v priebehu životného cyklu tvora sa nepretržite rozptyľuje a znovu formuje. Napríklad, kým ľudia dorastú, pohltia a opätovne si vybudujú celú kostru. To sa dialo aj v telách sauropodných dinosaurov. V kostiach magyarosaura sme našli znaky tohto prebudovávania, ktoré dokazujú, že tento malý dinosaurus bol plne dorastený tvor," povedal doktorand Koen Stein.

Tento záver platí dokonca aj pre najmenších známych jedincov magyarosaura. Ich kosti mali rovnakú mikroštruktúru ako plne dospelé či staré jedince iných sauropodov. Z porovnania s veľkými sauropodmi však vyplýva, že magayrosaurus mal mimoriadne spomalenú rýchlosť rastu, hoci si zachoval typicky rýchlu látkovú výmenu sauropodov. Unikátne spomalený rast a malé telesné rozmery magyarosaura skutočne zodpovedajú adaptácii na ostrovné životné podmienky. Barón Nopcsa mal pravdu – magyarosaurus obýval v kriede ostrov.

"Náš výskum ukazuje, že dinosaury na ostrovoch podliehali rovnakým ekologickým a evolučným procesom, ktoré utvárajú moderné cicavce. Väčšie kosti z magyarosaurej oblasti patria inému druhu dinosaura, hoci nevieme, či tam z pevniny doplávali jeho zablúdené jedince, alebo išlo o predka magyarosaura," povedal Martin Sander.

Zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences Early Edition z 30.4.2010; Komuniké Universität Bonn z 3.5.2010

Späť na správy