Aktuálne správy Späť na správy
Genetika: Ľudstvo má mapu už aj žabej DNA
Friday 30 April 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Walnut Creek/Berkeley 30. apríla (TASR) – Na svete je analýza úplného genetického materiálu africkej žaby pazúrnatky, ako vôbec prvého obojživelníka.
V najnovšom čísle časopisu Science to oznámil Uffe Hellsten zo Spojeného genómového inštitútu pri Ministerstve energetiky USA v kalifornskom Walnut Creeku so 47 kolegami z vlastnej krajiny, Veľkej Británie, Japonska, Francúzska a Kanady.
Prvý genóm – súhrnný genetický materiál v jadre bunky – obojživelníka zapĺňa doterajšiu nepríjemnú medzeru v porovnávacom výskume DNA stavovcov. Línia obojživelníkov a žiab sa od línie vedúcej k cicavcom a napokon k človeku oddelila pred asi 360 miliónmi rokov.
Pre sekvenovanie čiže určenie poradia "písmen" DNA vedci ešte v roku 2002 zvolili africkú žabu pazúrnatku z druhu Xenopus tropicalis. Tento asi päťcentimetrový obojživelník je blízky príbuzný jedného zo štandardných laboratórnych organizmov, zhruba dvojnásobne veľkej pazúrnatky vodnej (Xenopus laevis), v minulosti používanej v nemocniciach ako tehotenský test, keďže veľmi rýchlo reaguje na pohlavné hormóny, vylučované pri tehotenstve.
Popravde sa ako cieľ ponúkala skôr väčšia pazúrnatka, ktorá stále chýba medzi štandardnými laboratórnami organizmami s dekódovanou DNA (myš, potkan, hlísta, sliepka, rybka zebrička, ovocná muška). Menšia pazúrnatka má však z vedeckého hľadiska niekoľko dôležitých výhod. Najmä asi polovičný genóm a oveľa rýchlejší sled generácií.
Dekódované zlomky jej genómu sú k dispozícii od roku 2005. Odvtedy si však vyžiadalo veľa dodatočného úsilia zostaviť ich dokopy a celok dôkladne zanalyzovať. Genóm Xenopus tropicalis obsahuje vyše 1,7 miliardy "písmen" DNA (človek vyše tri miliardy) v desiatich chromozómoch. Identifikovať sa podarilo 20.000 až 21.000 génov (u človeka približne 23.000), z toho 1700 s ľudskými náprotivkami, podieľajúcimi sa na vážnych chorobách, ako rakovine, srdcových poruchách, diabete a astme, ktoré sa tak budú dať lepšie skúmať.
Vyše tretiny genómu menšej pazúrnatky tvoria transpozóny čiže mobilné genetické prvky, ktoré sa môžu presúvať na rôzne miesta chromozómov danej bunky. To je oveľa viac ako pri sliepke a menej ako pri cicavcoch, ktoré mávajú 40 až 50 percent transpozónov. V prípade Xenopus tropicalis však nezvyčajne vysoký podiel transpozónov, až tri štvrtiny, tvoria priame, ktoré sa presúvajú bez kopírovania do RNA a spätného prepisu do DNA.
Mapu DNA Xenopus tropicalis vedci považujú za prvý krok k dekódovaniu genómu Xenopus laevis, ktorý má 3,1 miliardy "písmen" DNA na 18 chromozómoch a podľa všetkého vznikol zdvojnásobením pôvodného, takže Xenopus laevis má štyri kópie každého génu. Porovnanie však vyžaduje dekódovať genóm aj inej žaby, uvažuje sa o istej ropuche.
Vedci dosiaľ sekvenovali genómy už takmer 180 organizmov – od mikróbov a húb cez rastliny a bezstavovce až po malé i veľké stavovce vrátane šimpanza a človeka.
Zdroje: Science z 30.4.2010; Komuniké University of California – Berkeley z 29.4.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
