Aktuálne správy Späť na správy
PALEONTOLÓGIA: V Texase našli fosílie lietajúceho jaštera
Wednesday 28 April 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Dallas 28. apríla (TASR) – Paleontológovia v americkom štáte Texas našli fosílie lietajúceho jaštera. Skamenené zvyšky čeľuste patrili stredne veľkému druhohornému pterosaurovi z dosiaľ neznámeho rodu a druhu.
V časopise Journal of Vertebrate Paleontology to oznámil Timothy Myers z Južnej metodistickej univerzity v Dallase.
Novoopísaného tvora nazval vedec Aetodactylus halli. Prvá, rodová časť mena značí niečo ako "orloprst", podľa nálezovej geologickej formácie Eagle Ford Group (Skupina Orlieho brodu), ktorú tvoria sedimenty dávneho morského dna. Druhová časť je poctou objaviteľovi fosílie Lanceovi Hallovi z Dallaskej paleontologickej spoločnosti, pre ktorého je pátranie po pozostatkoch pravekých zvierat záľubou. Čeľusť našiel v roku 2006 v mäkkej bridlici vo výkope na svahu pri diaľnici.
Aetodactylus mal rozpätie krídel približne tri metre. V čeľusti dlhej 38,4 centimetra bolo pôvodne 54 štíhlych zašpicatených zubov, avšak zachovali sa z nich iba dva. Otvory pre zuby sa tiahnu po takmer troch štvrtinách dĺžky čeľuste. Horné a dolné zuby do seba pri zavretých čeľustiach hladko zapadali. Čeľusť aetodactyla vyniká tenkosťou a jemnou stavbou.
Tvor žil v druhej polovici kriedy, pred zhruba 95 miliónmi rokov neďaleko dnešného súmestia Dallas-Fort Worth, presnejšie pri meste Mansfield juhozápadne od Dallasu. Podľa všetkého uhynul pri love rýb pri lete nad hladinou a telo spadlo na dno. Celosvetovo patrí k najmladším zástupcom pterosaurej čeľade Ornithocheiridae na svete a je iba druhý známy zo Severnej Ameriky – jeho "partner" má o päť miliónov rokov viac.
Širšia oblasť nálezu bola v tom čase súčasťou obrovského mora, ktoré pretínalo Severnú Ameriku od Mexického zálivu po Arktídu. Lietajúci jašter obýval brehy mora, lemované ihličnanmi, papraďorastami a už hojnými kvitnúcimi rastlinami. Bol jedným z posledných ozubených pterosaurov, na konci kriedy dominovali bezzubé.
Pterosaury ovládali nebo od triasu pred vyše 200 miliónmi rokov a vymreli na konci kriedy pred 65 miliónmi rokov pri veľkej katastrofe (zrejme dopade vesmírneho telesa), ktorá zahubila aj veľké dinosaury. Boli to prvé stavovce, ktoré sa naučili lietať.
Zdroj: Komuniké Southern Methodist University z 27.4.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
