Aktuálne správy Späť na správy
Šľachtiteľská genetika: Pšenica pre zasolené pôdy
Sunday 25 April 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Canberra 25. apríla (TASR) – Nová odroda aj na Slovensku pestovanej pšenice tvrdej je odolnejšia voči soli a prináša podstatne vyššiu úrodu ako pôvodná.
Oznámila to Rana Munnsová z oddelenia pre poľnohospodárske a priemyselné rastliny Federálnej organizácie pre vedecký a priemyselný výskum (Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation, CSIRO) v austrálskej Canberre s kolegami.
Austrália je jednou z obilníc sveta, ale jej hlavné pestovateľské oblasti, osobitne na západe a juhu krajiny, čoraz viac trpia zasolením beztak chudobných tamojších pôd. Zďaleka však nejde iba o austrálsky problém - všeobecne sprevádza aj intenzívne zavlažovanie.
K hlavným cieľom austrálskych poľnohospodárskych bádateľov preto patrí šľachtenie voči soli odolných odrôd obilnín. Zvlášť tých s vysokými výkupnými cenami, ako je pšenica tvrdá (Triticum durum), z ktorej sa vyrábajú cestoviny.
Vedci z CSIRO identifikovali dva gény odolnosti voči soli v príbuznej pšenice tvrdej, pšenici jednozrnovej (Triticum monococcum). Označené sú Nax1 a Nax2. "Fungujú tak, že z listov vylučujú potenciálne toxický sodík blokovaním jeho priechodu z koreňov do výhonkov," povedala Rana Mummsová. S kolegami – zvlášť s Richardom Jamesom – ich tradičnými šľachtiteľskými prostriedkami posilnila v genóme pšenice tvrdej.
V roku 2009 ukázalo pestovanie na pokusných poliach na severe austrálskeho federálneho štátu Nový Južný Wales, že táto odroda poskytuje približne o 25 percent vyššie výnosy ako doteraz využívané odrody pšenice tvrdej. Bežná chlebová pšenica je síce voči soli ešte odolnejšia, avšak pšenica tvrdá má výhodu spomenutých vyšších výkupných cien.
Rana Mummsová s kolegami sa teraz usiluje využiť funkciu obidvoch génov na ďalšie zvýšenie odolnosti chlebovej pšenice voči soli. Skleníkové experimenty naznačili, že je to možné. Bádatelia pokračujú na pokusných poliach so zasolenou pôdou.
Pšenica tvrdá sa na výmere približne 8000 hektárov pestuje aj na juhozápadnom Slovensku. Jej potenciál je stále nevyužitý. Mohla by poľnohospodárom pomôcť prekonať poklesy cien repky a kukurice. Údajne by sa v Slovenskej republike mohla pestovať aj na vyše desaťnásobne väčšej výmere, keďže viacerí bežní európski producenti, najmä talianski, trpia otepľovaním.
Zdroj:
Komuniké Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation z 22. apríla 2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
