Aktuálne správy Späť na správy

Kozmonautika: Nový satelit sa môže stať slnečným Hubblovým ďalekohľadom

Washington 22. apríla (TASR) – Premiérové snímky Slnka z nedávno vypusteného špecializovaného satelitu doslova berú dych.

Na stredajšej tlačovej konferencii vo Washingtone, venovanej "prvému svetlu" v kamerách satelitu NASA Solar Dynamics Observatory (Observatórium dynamických javov na Slnku, SDO), to konštatovali viacerí vedci z riadiaceho tímu misie. SDO je prvá misia z programu NASA Living with a Star (Život s hviezdou, LWS), zameraného na poznanie Slnka ako magnetickej premennej hviezdy a kvalitatívne i kvantitatívne zmapovanie jeho mnohorakých vplyvov na život všeobecne a ľudskú spoločnosť na Zemi.

Satelit bol vypustený 11. februára 2010. Tím misie ho odvtedy jednak presúval na tzv. geosynchrónnu dráhu, kde je doba jeho obehu zladená s rotačnou periódou Zeme, takže SDO z pohľadu pozorovateľa na zemskom povrchu zotrváva stále na tom istom mieste oblohy, jednak oživoval a skúšal vedecké prístroje a technické subsystémy.

"SDO funguje priam nádherne. Prekonáva to dokonca aj naše sny," povedal Dean Pesnell z Goddardovho centra pre kozmické lety NASA v Greenbelte v štáte Maryland. Ďalekohľady satelitu totiž od prvého okamihu začali prinášať zábery, nad ktorých krásou a podrobnosťou užasli aj skúsení pozorovatelia Slnka.

Príkladom je veľká erupcia z 30. marca 2010, ktorá patrila do kategórie prominencií. "Slnečné prominencie sme už samozrejme videli aj predtým, no nikdy takú, ako je táto. Niektorí moji kolegovia vravia, že o prominenciách sa naučili nové veci už zhliadnutím tejto jedinej videosekvencie," povedal Alan Title z firmy Lockheed Martin.

Lika Guhathakurtaová z ústredia NASA vo Washingtone sa takisto vyjadrovala o prvých výsledkoch nového observatória v superlatívoch: "SDO je náš Hubblov ďalekohľad pre Slnko. Sľubuje rovnakú premenu slnečnej fyziky, k akej došlo po vypustení a dlhodobej činnosti Hubblovho ďalekohľadu v astronómii a kozmológii."

SDO vyniká nad všetkými ostatnými slnečnými ďalekohľadmi priestorovým i časovým rozlíšením dejov na Slnku, ako aj šírkou skúmaného rozpätia vlnových dĺžok. Vďačí za to čipom CCD s 4096 krát 4096 pixelmi a geosynchrónnej dráhe. Satelit monitoruje Slnko ako celok, kotúč, atmosféru, povrch a aj určité oblasti jeho vnútra.

Výhody sa prejavili napríklad 8. apríla 2010, keď v jednej rozpadajúcej sa slnečnej škvrne došlo k menšej erupcii. Snímky z SDO zreteľne ukázali postup rázovej vlny, ktorá rozkývala magnetické slučky a iné štruktúry. Vlna zmizla za slnečným horizontom, avšak o štyri hodiny a o 200.000 kilometrov ďalej podľa všetkého nie náhodou došlo k mohutnej prominencii, vyvolanej destabilizáciou magnetických polí pri prechode rázovej vlny. Vedci nečakali, že nevýznamná erupcia môže vyvolať prominenciu na pol ceste naprieč Slnkom. Už to je dôležité zistenie v rámci predpovedí tzv. kozmického počasia potrebných pre bezpečnosť astronautov i prevádzkyschopnosť energetických a spojovacích sietí na Zemi.

Senzačné snímky získal systém ďalekohľadov Atmospheric Imaging Assembly (AIA). Úvodné skúšky však potvrdili rovnako skvelý výkon ďalších prístrojov, ako magnetického zobrazovača, ktorý metódami tzv. helioseizmológie umožní nazrieť do vnútra Slnka prostredníctvom záznamu akustických vĺn, vznikajúcich pri pohyboch plazmy v slnečnom vnútri a spôsobujúcich zvonka pozorovateľné zdvihy a poklesy slnečného povrchu.

Prístroj tiež mapuje magnetické polia na slnečnom povrchu. Kvalitné dáta produkuje aj systém na sledovanie premenlivosti Slnka v oblasti ultrafialového žiarenia, kde sa naša hviezda javí ako najaktívnejšia – v okamihu sa môže zjasniť či zoslabnúť až stonásobne, čo v odozve "nadúva" horné časti zemskej atmosféry a vplýva na obeh satelitov.

Testovanie a kalibrovanie prístrojov satelitu pokračuje. Vedci plánujú spustiť jeho pravidelnú prevádzku približne v polovici mája. "Prvé svetlo je naozaj iba úvodný pohľad. To najlepšie ešte len príde," uzavrel Dean Pesnell.

Zdroj: NASA Science News z 21. 4. 2010.

Späť na správy