Aktuálne správy Späť na správy
Hygiena potravín: Čo sa týka ortute, nie je tuniak ako tuniak
Wednesday 21 April 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
New York 21. apríla (TASR) – Jednotlivé druhy tuniakov sa líšia obsahom biologicky vysoko nebezpečnej ortuti v mäse. Výskum v USA prekvapivo ukázal, že v supermarketoch dostať v tomto ohľade zdravšie suši z tuniakov ako v reštauráciách.
V časopise Biology Letters to predbežne online oznámil tím doktoranda Jacoba Lowensteina z Kolumbijskej univerzity v New Yorku a tamojšieho Amerického prírodovedného múzea.
"Zistili sme, že obsahy ortuti súvisia so špecifickými druhmi tuniakov. V USA sa od reštaurácií a obchodníkov zatiaľ nepožaduje, aby zreteľne udávali, ktorý druh tuniaka predávajú. Druhové mená a jasné označenie by však zákazníkom dovolili lepšie kontrolovať množstvá ortuti, ktoré vstrebávajú so stravou," povedal Jacob Lowenstein.
Člen tímu Michael Gochfeld z Rutgersovej univerzity v Piscataway zdôraznil, že potreba poznať druh, z ktorého pochádza mäso, sa týka obzvlášť konzumentov rýb, keďže vo vodných organizmoch sa ľahšie hromadia potenciálne škodlivé látky. Niektoré verejné agentúry sú však stále proti, lebo sa obávajú, že ľudia prestanú jesť všetky ryby.
Jacob Lowenstein s kolegami odobral 100 vzoriek suši z 54 reštaurácií a 15 supermarketov v štátoch New York, New Jersey a Colorado. Analýzou DNA určili, ktorá pochádza z tuniaka zavalitého (Thunnus obesus), žltoplutvého (Thunnus albareces), modroplutvého južného (Thunnus maccoyii), modroplutvého tichomorského (Thunnus orientalis) alebo modroplutvého obyčajného (Thunnus thynnus). Následne vo všetkých zmerali obsah ortuti.
Ukázalo sa, že v prípade všetkých druhov prekračuje hodnoty, ktoré povoľujú USA, Kanada, EÚ a Svetová zdravotnícka organizácia, alebo sa k týmto hodnotám blíži. Akami (suši z chudého tmavočerveného mäsa) z modroplutvých druhov a všetky vzorky z tuniaka zavalitého obsahujú výrazne viac ortuti ako toro (suši z tučnejšieho tuniačieho mäsa) z modroplutvých druhov a akami z tuniaka žltoplutvého.
Vedci to vysvetľujú rozdielnym hromadením ortuti v rôznych tkanivách – ortuť sa viaže na svalové, nie tukové tkanivo, takže v najchudších rybách je jej najviac. Výnimkou je tuniak žltoplutvý, ktorý obsahuje málo tukového tkaniva, no tento druh je menší ako iné tuniaky a loví sa v mladšom veku, takže sa v ňom ortuť nestihne nahromadiť. Navyše je to tropický druh, ktorý nepotrebuje tepelnú reguláciu ako tuniaky zavalité a modroplutvé, nútené z tohto dôvodu konzumovať trikrát viac potenciálne ortuťou kontaminovanej potravy.
"Hoci je ortuti najviac v rybách, ktoré sú vrcholovými predátormi, mnoho tohto kovu obsahujú aj niektoré ryby postavené v potravnom reťazci nižšie. Hladiny ortuti v niektorých tuniakoch znamenajú zdravotné riziko nielen pre samotné ryby, ale aj pre predátorov, ktorí ich konzumujú – vrátane ľudí, zvlášť tých, ktorí jedia ryby často," uzavrela členka tímu Joanna Burgerová z Rutgersovej univerzity.
Zdroj: Komuniké American Museum of Natural History z 21. 4. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
