Aktuálne správy Späť na správy
Klimatológia: Ľadový kľúč k dávnej klíme
Tuesday 20 April 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Columbus 20. apríla (TASR) – Na Antarktickom polostrove sa podarilo uskutočniť dosiaľ najhlbší vrt do ľadového masívu. Vzorky poskytnú odpovede na viaceré otázky o vývoji klímy v závere poslednej doby ľadovej, dôležité aj pre pochopenie dneška.
Oznámila to vedúca expedície Ellen Mosleyová-Thompsonová z Ohijskej štátnej univerzity v Columbuse s kolegami.
Vedci uspeli napriek aj na Antarktídu ťažkým podmienkam. "Bola to pekelná sezóna v teréne, všetko, čo sa mohlo vyvinúť zle, sa aj vyvinulo zle, a takmer všetko, čo sa mohlo pokaziť, sa aj pokazilo," komentovala Thompsonová priebeh udalostí. Prišlo zlé počasie so snehovými búrkami, vrtáky dvakrát uviazli v ľade, vyskytli sa poruchy na motore i prevodovkách vrtnej súpravy – napokon z troch súčiastok museli zostaviť jednu.
Vyrazili začiatkom lanskej zimy (v Antarktíde sú však ročné obdobia voči našim naopak) na Bruceovu plošinu. Ide o ľadové pole, ktoré lemuje úzky horský reťazec na Antarktickom polostrove, najsevernejšom výbežku najjužnejšieho kontinentu.
Vŕtať začali presne na Silvestra 2009. Už po dvoch dňoch boli v hĺbke 140 metrov, no vrták uviazol. Nechali ho tak a začali vŕtať inde – tentoraz sa dostali do hĺbky 383 metrov, keď im 21. januára 2010 opäť uviazol vrták v ľade. Podarilo sa im ho však uvoľniť a 28. januára dospeli na skalné podložie v hĺbke 445,6 metra, dosiaľ najväčšej, akú sa podarilo dosiahnuť na Antarktickom polostrove. Inde v Antarktíde, na Východoantarktickom ľadovom štíte, vrty prenikli podstatne hlbšie, no údaje z Antarktického polostrova sú zvlášť zaujímavé vzhľadom na väčšiu citlivosť tamojšej klímy voči zmenám vonkajších faktorov.
Napokon sa im podarilo zachrániť aj vzorky z prvého uviaznutého vrtu. Ľadové stĺpce z oboch popílili na až jednometrové kusy, ktoré starostlivo zabalili a uložili v sklade britskej polárnej stanice Rothera na západe Antarktického polostrova. Odtiaľ poputujú americkou výskumnou loďou Nathaniel B. Palmer na západné pobrežie USA a chladiarenským kamiónom do laboratórií Ohijskej štátnej univerzity, kam by mali doraziť niekedy v polovici leta. Z pomerov izotopov kyslíka bude možné určiť teplotu v tom-ktorom období a dobovú klímu priblíži aj chemická analýza prachu a sopečného popola v ľade.
Vrty na Bruceovej plošine prebehli v rámci širšieho programu výskumu Larsenovho ľadového šelfu, ktorého cieľom je odhaliť nielen klimatickú minulosť tejto časti Antarktídy, ale aj bezprostredné príčiny rozpadu viacerých úsekov Larsenovho šelfu v roku 2002. Mnohí vedci tento rozpad považujú za výrazný prejav súčasného globálneho otepľovania.
Dosiaľ najhlbší vrt do ľadu na Antarktickom polostrove uskutočnili v roku 2007 pracovníci Britského antarktického prieskumu – dosiahli hĺbku 363 metrov.
Ellen Mosleyová-Thompsonová je presvedčená, že ľad z dolnej časti ich hlbšieho vrtu bol uložený v závere poslednej ľadovej doby. Dúfa, že porovnaním jeho vlastností s vlastnosťami vyššie uloženého ľadu sa jej tímu podarí poodhaliť faktory v pozadí výstupu klímy z ľadovej doby.
Zdroj: Komuniké Ohio State University z 12. 4. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
