Aktuálne správy Späť na správy
J.SLOTA:Chceme sa koordinovať s tými stranami v EÚ, ktoré presadzujú trest smrti
Monday 19 April 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 19. apríla (TASR) - Slovenská národná strana (SNS) si uvedomuje, že Slovensko na národnej úrovni nemôže zaviesť trest smrti, lebo mu to zakazuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý má prednosť pred národnou legislatívou. Chce preto rokovať s tými politickými stranami v štátoch Európskej únie, ktoré chcú tento trest znovu umožniť na úrovni Európy. Na dnešnej odbornej konferencii SNS venovanej trestu smrti to pre TASR povedal predseda strany Ján Slota.
"Budeme sumarizovať tieto odborné referáty a potom sa obrátime na tie strany v Európskej únii, kde už táto diskusia prebehla, aby sme koordinovali svoje kroky," povedal Slota, podľa ktorého bolo rozhodnutie zrušiť trest smrti na československom území v roku 1990 predčasné a treba hľadať cesty na jeho prehodnotenie.
"Ak niečo chcem zmeniť, je potrebné začať. A SNS nezačala prvá túto diskusiu v Európskej únii, ale začala sa diskusia aj v talianskom parlamente, aj portugalskom a myslím, že aj vo francúzskom alebo belgickom," dodal. Podľa podpredsedu SNS a predsedu branno-bezpečnostného výboru parlamentu Rudolfa Pučíka je aj množstvo poslancov ostatných slovenských parlamentných strán presvedčených o užitočnosti trestu smrti, argumentujú však jeho celoeurópskym zákazom.
Slota pripomenul, že podľa prieskumov viac ako 60 percent slovenských respondentov znovuzavedenie hrdelného trestu pre najťažšie prípady vrážd podporuje. "Pozeráme na humanitu a demokraciu vo vzťahu k vrahom a koľkokrát sú to pedofili, ktorí potom tie deti aj zabijú, a nepozeráme na obete. A obete v tomto prípade nie sú len obete vrážd, ale aj ich rodiny, kde rodičia koľkokrát skončia na psychiatrii. A tí vrahovia sa vôbec neboja, oni sú na väzenie zvyknutí a žijú si tam ako prasatá v žite," povedal Slota. Dodal, že najvyšší trest by sa podľa neho mal udeľovať "len v prípadoch, kedy sú dôkazy jedno-jednoznačné". Osobne napríklad nesúhlasí s praxou niektorých štátov USA popravovať duševne choré osoby alebo mladistvých.
Štátny tajomník Ministerstva vnútra (MV) SR Vladimír Čečot, ktorý mal dnešnú konferenciu zastrešovať, sa z technických dôvodov spôsobených výlukami v leteckej doprave nestihol dostať z Brazílie včas na Slovensko, jeho prejav preto prečítal Jozef Madliak z Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
"Bolo to skôr politické rozhodnutie, ktoré bolo vnímané ako súčasť demokratizačného procesu," komentoval zrušenie trestu smrti v roku 1990 Čečot, ktorý súhlasí s názorom, že išlo o rozhodnutie unáhlené. Napriek tomu, že s trestom smrti boli u nás aj negatívne skúsenosti, najmä v prvých rokoch vlády komunistov v Československu, keď popravili 257 politických väzňov a len 63 vrahov, má podľa neho tento trest v demokratickej spoločnosti opodstatnenie.
Okrem argumentácie o spravodlivosti trestu sú podľa neho nezanedbateľné aj ekonomické argumenty. Ročné náklady na väznenie 33 doživotne odsúdených sú totiž podľa neho takmer pol milióna eur.
Podľa predsedu KDH Jána Figeľa diskusia o zrušení trestu smrti na Slovensku nemá zmysel. "Je to pôvodné rozhodnutie Rady Európy, ktoré pokrýva takmer celý kontinent. U nás sa o tom nepolemizuje. Otvárať túto tému znamená nechápať, že základom európskej myšlienky je dôstojnosť ľudskej osoby, ktorá sa týka každého, aj odsúdených," pripomenul bývalý eurokomisár Figeľ, že EÚ sa snaží zákaz najvyššieho trestu presadzovať ako svoju etickú hodnotu aj ďalej, napríklad v OSN.
"Sú opatrenia, ktoré majú ochrániť spoločnosť aj bez použitia trestu smrti," pripomenul Figeľ trest doživotného väzenia bez možnosti predčasného prepustenia. "Revízia fundamentu, že je to o právach a slobodách, znamená narušenie základov Európy. Na Slovensku potrebujeme dôsledné napĺňanie spravodlivosti, nie narúšanie základných a ústavných práv," dodal Figeľ, ktorý túto diskusiu považuje za predvolebnú agendu SNS. "Cítim za tým pokus nastoliť tému a zakryť tým niečo iné," vyhlásil.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
