Aktuálne správy Späť na správy
Astronómia: Najväčšia známa kométa
Monday 19 April 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Glasgow 19. apríla (TASR) – Údaje z dlhodobo pracujúcej medziplanetárnej sondy odhalili nového kandidáta na kométu s najrozsiahlejšími prejavmi aktivity.
Na minulotýždňovej konferencii britskej Kráľovskej astronomickej spoločnosti v Glasgowe to oznámil Geraint Jones z Mullardovho laboratória pre kozmické vedy pri Univerzitnom kolégiu v Londýne s kolegami.
Primát putuje ku kométe C/2006 P1 McNaught, ktorá v januári a februári 2007 dominovala na zemskej oblohe ako najjasnejšia kométa za posledných 40 rokov.
"Kaliber" kométy sa dosiaľ určoval najmä na základe dĺžky jej chvosta, prúdu častíc prachu a plynu uvoľňovaných z kometárneho jadra, zohriateho žiarením Slnka. No nemusí to byť celkom objektívne. Geraint Jones s kolegami preto využil údaje z európsko-americkej sondy Ulysses na určenie oblasti narušenej prítomnosťou spomenutej kométy.
Konkrétne z magnetometra. Pomocou nich títo vedci odvodili umiestnenie rázovej vlny, vznikajúcej tam, kde sa častice ionizovaného plynu (s atómami bez vonkajších elektrónov) z kometárneho jadra pripájali k rýchlym časticiam, ktoré prúdia zo Slnka ako tzv. slnečný vietor, čím spôsobili ich prudké zabrzdenie.
Ulysses na začiatku roku 2007 preletela naprieč chvostom kométy McNaught. Bolo to jedno z troch stretnutí tejto sondy s kométami. V roku 1996 napríklad zblízka skúmala kométu Hyakutake, zhodou okolností doterajšiu veľkostnú rekordmanku, čo sa určilo ešte "po starom" podľa dĺžky chvosta. Ulysses križovala chvost kométy McNaught tvorený časticami ionizovaného plynu vyše 225 miliónov kilometrov za jej jadrom. Teda oveľa ďalej, než kam siahal jej prachový chvost, dobre pozorovateľný zo Zeme.
Hoci sa vedcom nepodarilo presne určiť rozmery plynného chvosta kométy McNaught, je jasné, že ním zatienila kométu Hyakutake. Kým prelet cez oblasť slnečného vetra narušenú kométou Hyakutake trval sonde Ulysses iba 2,5 dňa, v prípade kométy McNaught to bolo takmer neuveriteľných 18 dní!
Vyniká to aj v porovnaní s výsledkami takisto prevažne európskej sondy Giotto, ktorej v roku 1992 trval obdobný prelet pri stretnutí s kométou Grigg-Skjellerup necelú hodinu a aj pri slávnej Halleyovej kométe, kvôli ktorej bola vypustená, iba zopár hodín.
"Meradlom aktívnej kométy je rozsah úniku plynov z jadra, nie veľkosť jadra, ktoré nemusí byť aktívne na celom povrchu. Rozsah produkcie plynu kométy McNaught bol zreteľne oveľa väčší, než ako tomu bolo v prípade kométy Hyakutake," povedal Geraint Jones.
Sonda Ulysses bola primárne zameraná na výskum Slnka. Osobitne treba spomenúť, že zmapovala severné a južné polárne oblasti našej hviezdy, neviditeľné zo Zeme. Na zložitú obežnú dráhu bola vypustená v októbri 1990. Prestala pracovať až koncom júna 2009, ako zatiaľ najdlhšie fungujúca sonda, ktorú riadila Európska kozmická agentúra ESA.
Zdroj: Komuniké The Royal Astronomical Society z 13.4.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
