Aktuálne správy Späť na správy
Geológia: Vedci objavili najhlbšie podmorské sopečné prieduchy
Tuesday 13 April 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Southampton 13. apríla (TASR) – Robotická ponorka objavila v Karibiku prieduchy, ktoré chŕlia horúcu vodu s minerálmi a sopečné plyny v najväčšej zaznamenanej hĺbke.
Oznámil to vedecký spoluvedúci britskej výpravy Jon Copley zo Southamptonskej univerzity a takisto southamptonského Národného oceánografického centra (NOC).
Výprava sa plaví na výskumnej lodi James Cook a má k dispozícii niekoľko robotických ponoriek. Začala sa 21. marca na Trinidade a skončiť má 21. apríla na Jamajke. Hlavným cieľom je všestranný prieskum Kajmanej preliačiny v Karibskom mori.
Prieduchy objavil podmorský robot Autosub6000. Nafimovala ho potom druhá robotická ponorka HyBIS. Ide o štíhle stĺpovité útvary z minerálov medi a železa, ktorých výška zodpovedá až niekoľkým poschodiam. Postupne sa vyzrážali z horúcej vody chŕlenej prieduchmi, ktorej teplota presahuje bod topenia olova.
Tento typ prieduchov je známy od konca 70. rokov 20. storočia, prvé boli objavené v Tichom oceáne. Pre tmavé sfarbenie chŕlenej zmesi horúcej vody nasýtenej mnohými rozpustenými chemikáliami a plynmi dostali názov čierni fajčiari (black smokers).
Novoobjavené komíny sa nachádzajú v hĺbke päť kilometrov, kde pôsobí tlak vodného stĺpca zodpovedajúci 500-násobku atmosférického na hladine. Britská výprava posunula ich doterajší hĺbkový rekord o takmer 800 metrov. Väčšina čiernych fajčiarov sa vyskytuje v hĺbkach 1,6 až 3,2 kilometra.
Kajmania preliačina, ktorá sa tiahne naprieč Karibikom, je najhlbší podmorský zlom na svete. Na terajšej britskej výprave sa zúčastňujú aj vedci z USA a Nórska. Výskumná loď James Cook sa má k tejto preliačine ešte vrátiť s robotickou ponorkou Isis. James Cook je najnovšia britská vedecká loď a od roku 2007 je to už jej 44. plavba.
V okolí čiernych fajčiarov sa vyskytuje pestrá paleta foriem života, nezvyčajná vo veľkých hĺbkach. Látky a energia z prieduchov totiž umožňujú existenciu množstva mikróbov a nimi sa zasa živia väčšie organizmy, takže pri prieduchoch vznikajú akési oázy života.
Objav čiernych fajčiarov spolu s pribúdajúcimi poznatkami o odolnosti mnohých mikróbov, tzv. extrémofilov, voči fyzikálnym a chemickým parametrom na prvý pohľad nezlučiteľných s biológiou viedol k názoru, že život (nielen) na Zemi vznikal práve v takom prostredí.
Zdroj: Komuniké National Oceanography Centre, Southampton, z 11. 4. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
