Aktuálne správy Späť na správy
Paleontológia: Prakorytnačka z ríše hadieho kráľa
Sunday 11 April 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Balboa 10. apríla (TASR) – V Kolumbii sa našli fosílne zvyšky veľkej korytnačky so zvlášť hrubým pancierom, ktorá bola súčasníčkou tamojšieho najväčšieho hada sveta.
V časopise Journal of Vertebrate Paleontology to oznámil Edwin Cadena z Floridského prírodovedného múzea pri Floridskej univerzite v Gainesville a Smithsonian Tropical Research Institute v Balboe (Panama).
Korytnačie fosílie našli v povrchovej uhoľnej veľkobani Cerrejón na Guajirskom polostrove v severovýchodnej Kolumbii. Túto lokalitu preslávil vlani uverejnený objav pravekého hada Titanoboa cerrejonensis, ktorá dosahoval dĺžku azda až 15 metrov, hmotnosť vyše jednej tony a hrúbku tela až jeden meter. Žil zhruba pred 60 miliónmi rokov je to najväčší dosiaľ známy spomedzi všetkých žijúcich i vymretých členov tejto skupiny plazov.
Nový druh prakorytnačky pomenovali Cerrejonemys wayuunaiki. Rodové meno je zloženina z Cerrejon podľa miesta objavu a emys, gréckeho slova pre korytnačku. Druhové meno tiež odráža miesto objavu, ide o názov jazyka kmeňa Wayuuov z Guajirského polostrova.
Pancier cerrejonemys mal priemer približne jeden meter a hrubý bol ako objemnejšia kniha, okolo 3,5 centimetra. Táto hrúbka sa korytnačke zrejme vyvinula ako ochrana pred jednak drvivým zovretím spomenutého titanoboa, jednak čeľusťami krokodílovitých tvorov, ktorými sa v Cerrejóne podľa nedávnych poznatkov zrejme živil zasa titanoboa.
"Fosílie z Cerrejónu ponúkajú akúsi momentku prvých moderných dažďových pralesov v Južnej Amerike – po veľkých vymieraniach v kriede a predtým, ako došlo ku zdvihu Ánd, vytvorili sa moderné riečne panvy a Severnú Ameriku spojil s Južnou suchozemský most Panamskej šije," povedal člen tímu Carlos Jarmillo zo Smithsonian Tropical Research Institute, ktorý inak v Cerrejóne skúma najmä praveké rastliny.
Cerrejonemys pomôže osvetliť otázku pôvodu jednej z najrozmanitejších skupín korytnačiek v Južnej Amerike, rodu Podocnemis, ktorého výskyt sa obmedzuje iba na tento kontinent, a všeobecne čeľade Podocnemididae, ktorá má zástupcu aj inde vo svete.
"Stále sa usilujeme pochopiť, prečo šesť dnešných príbuzných tejto korytnačky žije v Južnej Amerike v panvách riek Amazonky, Orinoka a Magdaleny a jeden na Madagaskare. Jej objav vypĺňa významnú medzeru vo fosílnom zázname a podporuje názor, že celá skupina vznikla pri južnom cípe Južnej Ameriky skôr, ako sa tento kontinent pred vyše 90 miliónmi rokov oddelil od Indie a Madagaskaru," vysvetlil Edwin Cadena.
Zdroj: Komuniké Smithsonian Tropical Research Institute zo 6. 4. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
