Aktuálne správy Späť na správy

Ornitológia: Samce kolibríkov zvádzajú nektárom

Washington 9. apríla (TASR) – Samiciam istých karibských kolibríkov imponujú samce s teritóriom, kde je veľa kvetov, ktoré produkujú nektár. Samce ich dokonca pozývajú ochutnávať. Partnerky si tak získavajú kvetmi a sladkosťami. Je to povedomé?

Oznámili to John Kress zo Smithsonian's National Museum of Natural History vo Washingtone a Ethan Temeles z Amherst College v štáte Massachusetts. Viac rokov skúmali kolibríky granátovce červenohrdlé (Eulampis jugularis) v prírode Dominiky, jedného z hornatých ostrovov, ktoré tieto vtáky obývajú na východe Karibiku.

Zistili, že samce granátovcov veru majú dôvod, prečo tak úporne bránia a udržiavajú si teritórium s vysokou hustotou kvetov, poskytujúcich nektár. Práve kvalita teritória im totiž v očiach samíc dodáva viac ako pestrofarebné operenie či zložité rituály dvorenia.

Samce granátovcov sa tým správajú unikátne v rámci všetkých vtákov. Tie najúspešnejšie ovládajú teritórium so zásobami nektáru, ktoré dvoj- až päťnásobne presahujú ich vlastnú dennú potrebu. Časť nektárovej úrody tiež vyhradili samiciam, ktorým udeľujú výlučné právo kŕmiť sa. V pozadí všetkého je konkrétny druh kvetov, helikónií.

"Je to vôbec prvý raz, čo sa podarilo pozorovať také správanie vtáčieho druhu. Samec nielenže bráni obrovské teritórium pred svojimi samčími súpermi, no veľkú časť ho bráni výlučne pre samice, ktoré sa naň pokúša prilákať ako potenciálne partnerky. Nektár 'pestuje' pre tento podvojný účel," povedal John Kress.

V prípade granátovcov červenohrdlých sú samce i samice sfarbené podobne. Samce sú však značne väčšie a majú tiež dlhšie krídla ako samice. Samice zasa majú o 20 percent dlhšie a o 30 percent zakrivenejšie zobáky. Vďaka tomu sa dokážu kŕmiť aj nektárom kvetov, ktoré sú pre samce neprístupné.

Spadá to do kategórie, ktorú vedci nazývajú medzipohlavná deľba zdrojov. Pri granátovcoch červenohrdlých ide o dva druhy helikónií. Samce sa kŕmia z druhu Heliconia caribaea, kým samice z druhu Heliconia bihai. Názorná ukážka koevolúcie – čiže vzájomnej reakcie na zmeny – tvaru kvetov a fyziognómie vtáčích opeľovačov. Tu jej veľmi výrazne napomáhal presný súlad medzi rozdielnymi energetickými potrebami samcov a samíc granátovcov a zložením nektáru predmetných druhov helikónií.

Keďže to, či si ich vyvolí samica, závisí na hojnosti zásob nektáru v rámci teritória, samec sa usiluje minimalizovať straty nektáru, spôsobené samčími súpermi a inými votrelcami, ktorí sa ním živia – tak, že všetkých drží mimo. Tým to však nekončí.

"Zistili sme, že samce, ktoré boli najúspešnejšie pri obrane svojich teritórií pred votrelcami, súčasne najvýraznejšie dominovali nad susednými samcami a samé sa kŕmili na teritóriách týchto susedov," vysvetlil Ethan Temeles.

S kolegom doložili, že samice najčastejšie vstupovali do bránených teritórií, aby sa tam kŕmili, neskoro ráno a skoro popoludní, teda v časoch, keď býva v nebránených kvetoch najmenej nektáru. „Po vstupe do teritórií je im dovolené takpovediac sŕkať z vínnej pivnice predmetného samca. Ak samici koštovka zachutí, nasleduje párenie," doplnil.

John Kress a Ethan Temeles plánujú tento výskum rozšíriť na iné ostrovy východného Karibiku. Cieľom je overiť, ako sa taký systém rastlina-opeľovač vyvinul v ostatných úsekoch tejto biogeografickej oblasti a v odlišných ekologických pomeroch.

Zdroj: Komuniké Smithsonian's National Museum of Natural History zo 7. 4. 2010.

Späť na správy