Aktuálne správy Späť na správy
Paleoantropológia: Malý chlapec možno objavil bezprostredného predka človeka
Thursday 08 April 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Johannesburg/Washington 8. apríla (TASR) – Juhoafrická jaskyňa v chránenej oblasti vydala dve čiastočné kostry jedincov nového druhu australopiteka. Anatómiou pripomínajú skorých členov ľudského rodu Homo. Prvý na fosílie narazil deväťročný syn šéfa výskumu.
V dvoch článkoch v najnovšom čísle časopisu Science to oznámili tímy, ktoré viedli Lee Berger z University of Witwatersrand v Johannesburgu (JAR), resp. Paul Dirks z Univerzity Jamesa Cooka v Townsville (Austrália).
Kostry sa našli v jaskyni Malapa v Kolíske ľudstva (Cradle of Humankind), súčasti Svetového dedičstva UNESCO, ležiacej asi 40 kilometrov severne od Johannesburgu. Patrili žene a chlapcovi z dosiaľ neznámeho druhu australopiteka. Dostal meno Australopithecus sediba, pričom sediba značí "prameň" v sothojčine, jednom z 11 oficiálnych jazykov JAR.
Išlo o vzpriamene sa pohybujúceho tvora, ktorý mnohými znakmi stavby tela pripomína najstarších zástupcov ľudského rodu Homo, hoci základnou anatómiou to bol stále australopitek: dlhými rukami a malým mozgom. Mal však už malé zuby, vyvinutú panvu a dlhé nohy schopné ľudskej chôdze a zrejme i behu. Je možné, že tento druh australopitekov predstavuje bezprostredného predka Homo, prípadne sesterský druh tohto predka.
Žena i chlapec boli vysokí asi 1,27 metra a mali hmotnosti 33 a 27 kilogramov. Objem chlapcovho mozgu dosahoval 420-450 centimetrov kubických, čo je ani nie tretina priemeru dnešného človeka. Tvar mozgu je však už skôr ľudský ako australopitečí. Podľa kombinácie viacerých datovacích metód žili pred 1,95-1,78 miliónmi rokov.
K samotnému objavu viedlo vytypovanie dosiaľ nepreskúmaných jaskýň a možných nálezísk fosílií pomocou snímok z Google Earth. Lee Berger navštívil jedno z týchto miest, silne erodovanú jaskyňu, sám iba so psom 1. augusta 2008 a potom opäť 15. augusta 2008 s kolegom a so svojím deväťročným synom Matthewom.
Ten už po niekoľkých minútach objavil prvú fosíliu ľudského prapredka – kus horniny, z ktorého trčala kľúčna kosť. Na opačnej strane bola sánka so špičiakom. Ukázalo sa, že patrili vrstovníkovi nálezcu, australopitečiemu chlapcovi vo veku 9-13 rokov. Kus horniny zjavne vyhodili z jaskyne Malapa ťažiari vápenca začiatkom 20. storočia.
Pátranie v septembri 2008 už v jaskyni odhalilo ďalšie kosti chlapca a čiastočnú kostru dospelej ženy, zrejme tridsiatničky z toho istého druhu, s dosiaľ spojenými kosťami. Podľa všetkého zahynula zhruba v rovnakom čase ako chlapec, azda spoločne s ním. Mohli sa poznať či byť príbuzní. Boli matka a syn? V jaskyni sa navyše našli zatiaľ ešte nezanalyzované kosti ďalšej dospelej ženy a malého dieťaťa.
Pozostatky všetkých boli vo vápencových sedimentoch na dne dávneho plytkého jaskynného jazierka, vtedy 30-50 metrov pod zemou. Mohli doň spadnúť cez dieru skrytú v poraste a pri takej výške a kamennom dne sa zabili. K mŕtvolám sa nedostali šelmy ani požierači zdochlín, okolo však ležali kosti šabľozubých mačkovitých šeliem, antilop, myší a králikov.
Australopithecus sediba môže byť prechodné štádium medzi druhom Australopithecus africanus (vôbec prvý známy australopitek so slávnymi fosíliami Taungské dieťa a Pani Ples) a buď druhom Homo habilis, alebo priamo Homo erectus.
Zdroje:
Science z 9. 4. 2010
Komuniké University of Witwatersrand a American Association for the Advancement of Science, obe z 8. 4. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
