Aktuálne správy Späť na správy
DPA: Maďarsko, Slovensko a Česko sa chystajú na parlamentné voľby - analýza
Monday 05 April 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Berlín 5. apríla (TASR) - Keď sa 11. a 25. apríla otvoria volebné miestnosti v Maďarsku, táto krajina bude prvou z troch stredoeurópskych štátov, kde si na jar občania budú vyberať nové vlády.
Situácii pred voľbami v Maďarsku, Českej republike a na Slovensku sa venuje v analýze nemecká tlačová agentúra DPA.
V Maďarsku a na Slovensku sa niekoľko strán snaží využiť ako predvolebné témy dve otázky: štátnosť a národnostné menšiny. Pokiaľ ide o Českú republiku, zdá sa, že voliči sa zrejme obrátia doľava.
Českí voliči si budú vyberať novú vládu 28.-29. mája, parlamentné voľby na Slovensku sa konajú 12. júna.
Všetky tri krajiny postihli dopady celosvetovej hospodárskej krízy, a preto rozhodujúcou okolnosťou vo voľbách bude to, aké riešenie navrhujú strany na rozhýbanie svojich ekonomík.
Podľa doterajších náznakov bude novú vládu v Maďarsku zostavovať stredopravá strana Fidesz, ktorej šéfuje bývalý premiér Viktor Orbán. Jej podpora je podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky približne 60 percent, teda takmer trojnásobná oproti tej, akú dosahujú jej hlavní politickí súperi - vládni socialisti a krajne pravicová strana Jobbik.
Maďarská socialistická strana bola pri moci od roku 2002 a pred rokom, po demisii premiéra Ferenca Gyurcsánya, radšej podporila dočasnú vládu, ako by mala čeliť predčasným voľbám.
Rok tvrdých šetriacich opatrení, vrátane zásadného znižovania platov v štátnom sektore a dôchodkov, len veľmi málo zlepšil obľúbenosť socialistov doma, hoci v zahraničí ich súhlasne privítali.
Maďarských socialistov zrejme čaká vo voľbách obrovská porážka kvôli ekonomickej kríze a početným, široko medializovaným korupčným škandálom, predpokladá DPA.
Nacionalistická strana Jobbik zaznamenala v ťažkých časoch nárast popularity, ktorý je dostatočne veľký na to, aby si už zabezpečila tri z 22 maďarských kresiel v Európskom parlamente. Vo vlaňajších júnových voľbách do europarlamentu totiž získala 15 percent hlasov voličov. Táto strana je známa svojou uniformovanou polovojenskou organizáciou Maďarské gardy, ktoré nedávno zakázali zákonom za porušovanie práv rómskych vidiečanov počas zhromaždenia proti "zločinom Cigánov".
Jobbik zastáva názor, že všetci Maďari v regióne - nielen tých desať miliónov žijúcich v Maďarsku - tvoria jeden národ, a v zadných opozičných laviciach sa chystá vystupovať ako hlučná parlamentná klika.
Slovensko, ktoré je domovom pre polmiliónovú maďarsky hovoriacu menšinu, túto situáciu pozorne sleduje.
Slovenský parlament schválil v marci nový "vlastenecký zákon", zameraný na posilnenie lásky k hornatej domovine u 5,4 milióna občanov krajiny.
Agentúra DPA ďalej píše, že vlaňajšie zavedenie legislatívy, ktorá obmedzuje používanie menšinových jazykov v slovenskom verejnom živote, vyústilo do diplomatického sporu medzi Slovenskom a Maďarskom. Roztržka si vyžiadala medzinárodnú medializáciu.
Parlamentné voľby 12. júna na Slovensku sa vnímajú ako test pre premiéra Roberta Fica, ľavicovo orientovaného populistického šéfa sociálnodemokratickej strany Smer, uvádza DPA.
Fico sa na konci svojho prvého funkčného obdobia teší vysokej popularite, aj napriek početným škandálom vyvolaným údajnou korupciou, ktorá viedla k častým výmenám ministrov v kabinete.
"Zostáva čistý. Vždy je to niekto iný, kto za jeho chrbtom spôsobuje škodu," uviedla Soňa Szomolányiová, profesorka politológie na Univerzite Komenského v Bratislave.
DPA ďalej konštatuje: "Menšími koaličnými partnermi Smeru sú dve strany vedené kontroverznými slovenskými politikmi: autoritárskym bývalým premiérom Vladimírom Mečiarom a protimaďarským nacionalistom Jánom Slotom. Ani jedna z týchto dvoch strán nemá isté, že získa päť percent hlasov voličov, potrebných pre návrat do parlamentu, ako naznačujú prieskumy verejnej mienky."
Smer dosahuje v prieskumoch približne 35 percent, ale otázkou zostáva, kto bude po slovenských voľbách zostavovať budúcu koalíciu s Ficovou stranou.
Česká republika má tiež tak ako Maďarsko dočasnú vládu. Na rozdiel od Maďarska a Slovenska je jej predvolebná kampaň zatiaľ zameraná takmer celkom na tradičné otázky ako zamestnanosť, zdravotnícka starostlivosť, sociálne zabezpečenie a korupcia.
Koalícia premiéra Mirka Topolánka zložená z troch stredopravých strán bola pri kormidle až do nepríjemného pádu v marci 2009, uprostred českého predsedníctva Európskej únie.
Len dva mesiace pred parlamentnými voľbami sa Topolánkova pravicová Občianska demokratická strana (ODS) nachádza v zmätku a zaostáva za svojimi ľavicovými rivalmi. Topolánek sa vzdal úlohy volebného lídra koncom marca pod tlakom svojej strany.
Českí stredoľaví sociálni demokrati vedení ďalším expremiérom Jiřím Paroubkom sľubujú viac pracovných miest, lacnejšiu zdravotnícku starostlivosť, nižšie ceny energií, žiadne znižovanie sociálnych dávok, ale vyššie dane pre bohatých.
Ich pravicoví súperi majú pred sebou ťažkú úlohu: presvedčiť voličov, že zmenšovanie čoraz viac narastajúceho rozpočtového schodku sa môže ukázať ako nemožné, ak budú takéto sľuby dodržané.
V početných prieskumoch verejnej mienky uskutočnených v marci klesla podpora Topolánkovej strany až na 20 percent, kým sociálni demokrati sa tešili z náskoku 4,4 percenta a zisku 13,8 percenta.
Hoci Topolánkov odchod otvára dvere veľkej koalícii, ak výsledky volieb vyústia do patovej situácie medzi pravicou a ľavicou - ako v roku 2006, jeho nástupca Petr Nečas poprel záujem o takéto riešenie, uzatvára analýzu agentúra DPA.
Zdroj: DPA
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
