Aktuálne správy Späť na správy
Výživa: Kedy jete, je rovnako dôležité, ako čo jete
Monday 30 November 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
La Jolla, Kalifornia 30. novembra (TASR) – Vedci doložili aktiváciu a vypínanie tisícov génov v pečeni cyklami jedenia a hladovania.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámil tím Satchina Panda zo Salkovho ústavu biologických výskumov v La Jolla (USA). Prvým autorom článku bol Pandaov kolega Christopher Vollmers.
Aktivita génov v pečeni myší, metabolickom stredisku tela, sa neriadi biorytmami, ale zväčša ju ovláda jedenie.
"Ak jedlo nezávisle na biorytmoch určuje aktivitu množstva génov, potom vám časy jedenia a hladovania v rámci dňa obrovsky ovplyvnia metabolizmus," povedal Satchin Panda.
Vysvetľuje to, prečo sú ľudia, ktorí pracujú na zmeny, nezvyčajne náchylní na metabolický syndróm, diabetes, vysokú hladinu cholesterolu a obezitu. "Sme presvedčení, že rozvrátenie metabolizmu v tele nespôsobuje práca na zmeny, ale až výmena zmien a víkendy, keď sa pracovníci vracajú k cyklu deň-noc," povedal Satchin Panda.
Ústredné biorytmové "hodiny" v mozgu cicavcov riadi svetlo. Stanovujú, či je živočích denný, alebo nočný, vrátane cyklov spánku a bdenia a stravovacieho správania. Pomocné oscilátory vo väčšine periférnych tkanív od svetla toľko nezávisia, no ich nafázovanie a amplitúdu ovplyvňuje veľa faktorov, aj jedenie.
Všetky fungujú cez stúpanie a pokles aktivity génov podľa 24-hodinového plánu na báze predvídaných zmien prostredia. Fyziologické funkcie prispôsobujú vhodnej časti dňa.
"Konkrétne pečeňový oscilátor prispôsobuje dennému vzoru dostupnosti jedla časovým vyladením aktivity tisícov génov, regulujúcich metabolizmus a fyziológiu. Táto regulácia je dôležitá, keďže neprítomnosť robustného biorytmu robí organizmus náchylným na rôzne metabolické dysfunkcie a choroby," pokračoval Satchin Panda.
Sú však biorytmy v pečeni ovládané výlučne pečeňovými "hodinami", predvídajúcimi jedlo, alebo reagujú na skutočný príjem jedla?
Christopher Vollmers myšiam zaviedol stravovací poriadok – normálnym a s geneticky vyradenými "hodinami" – a sledoval aktivitu génov v celom ich genóme. Myšiam bez biorytmových "hodín" osem hodín stravovania a 16 hodín hladovania obnovilo biorytmový vzor aktivity väčšiny metabolických génov v pečeni. Normálnym pri dlhšom hladovaní pokračovala biorytmová aktivita iba veľmi malej podmnožiny génov.
"Jedlom vyvolaná génová aktivita funguje ako metabolické presýpacie hodiny, ktoré idú 24 hodín a neprestajne ich obracia poriadok stravovania, kým ústredné biorytmové hodiny poháňajú rytmy, predvídajúce jedlo podľa zvyčajného stravovacieho poriadku. V reálnom svete však nejeme každý deň v rovnaký čas a dokonale dáva zmysel zvyšovať aktivitu metabolických génov, keď ich najviac potrebujeme," povedal.
Gény enzýmov potrebných na štiepenie cukrov sa aktivujú hneď po jedle, avšak gény enzýmov potrebných na štiepenie tukov sú najaktívnejšie počas hladovania. Pri dobre vymedzenom dennom stravovacom poriadku metabolické enzýmy "pracujú na zmeny" a spaľovanie cukrov i tukov prebieha optimálnym spôsobom.
"Náš výskum predstavuje kľúčový posun úvah o cykle denných biorytmov, predmetné hodiny už nie sú jediným hybným mechanizmom rytmického fungovania génov, fázu a amplitúdu aktivity určujú obdobia jedla a hladovania – čím pevnejšie sú vymedzené, tým robustnejšie sú oscilácie," konštatoval Satchin Panda.
Podľa Satchina Pandu je hlavný účel oscilácií v oddelení nezlučiteľných biochemických procesov, napríklad tvorby reaktívnych kyslíkových agensov, poškodzujúcich DNA, od replikácie DNA. Sám prestal jesť medzi 20.00 a 8.00 h a cíti sa skvele: "Dokonca som schudol, hoci počas dňa zjem všetko, čo len chcem."
Zdroj: Komuniké Salk Institute for Biological Studies z 25. 11. 2009
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
