Aktuálne správy Späť na správy
Košický vládny program riešil aj otázku národnostných menšín
Saturday 03 April 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 3. apríla (TASR) - Na slávnostnom zasadaní prvej povojnovej vlády spoločného štátu Čechov a Slovákov a Slovenskej národnej rady (SNR) 5. apríla 1945 v Košiciach bol prijatý Košický vládny program.
Novovytvorená povojnová vláda mala 25 členov, z toho deväť Slovákov. Jej predsedom sa stal český sociálny demokrat Zdeněk Fierlinger, jeho námestníkmi boli Klement Gottwald (KSČ), Viliam Široký (KSS) a Ján Ursíny (Demokratická strana). Vo vláde boli aj bezpartajní, a to Ludvík Svoboda, Zdeněk Nejedlý a Jan Masaryk.
Vládny program obsahoval základné princípy vládnej politiky vo vnútropolitickej a medzinárodnej oblasti. Vládu charakterizoval ako vládu ľudovodemokratického štátu, budovanú na základe širokého Národného frontu (NF) Čechov a Slovákov. Zahraničná politika mala vychádzať z dvojstrannej Zmluvy o priateľstve a spolupráci so ZSSR (12. decembra 1943). Túto hlavnú líniu československej zahraničnej politiky mali dopĺňať "priateľské vzťahy k Anglicku, ako aj USA a osobitne úzke priateľstvo s Francúzskom".
Vo vládnom programe sa tiež hovorilo o problematike školstva, kultúry, vzdelávania a hospodárstva. Doterajší byrokratický správny aparát mal byť nahradený zvolenými národnými výbormi. Zároveň požadoval zrovnoprávnenie žien vo všetkých oblastiach verejného života a priznanie všeobecného volebného práva mužom a ženám od 18 rokov a príslušníkom brannej moci. Naopak aktívneho a pasívneho volebného práva mali byť zbavení "zradcovia národa a pomáhači nepriateľa". VI. článok, ktorý zakotvoval svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávne postavenie v obnovovanej Československej republiky (ČSR), prečítal Klement Gottwald. O novom prístupe k riešeniu slovenskej národnej otázky v mene SNR hovoril Laco Novomeský.
V súlade s jaltskými dohovormi veľmocí bol prijatý princíp kolektívnej viny príslušníkov národnostných menšín (nemeckej a maďarskej) za kolaboráciu s fašizmom, preto mali byť vyhostení a mali byť prijaté Benešove dekréty. Na území Slovenska na základe kolaborácie horthyovského Maďarska s fašizmom, ktoré podľa Viedenskej arbitráže z roku 1938 zabralo časť územia Slovenska, boli maďarským obyvateľom odňaté základné občianske práva — štátne občianstvo, právo pracovať v štátnych inštitúciách, právo na dôchodok, skonfiškovali im nehnuteľnosti, zrušili maďarské školy, zakázali maďarské osvetové zariadenia, fašistických kolaborantov poslali na nútené práce, zatýkali politicky nespoľahlivé osoby. Kolektívna vina sa nemala týkať maďarských antifašistov.
Povereníctvo vnútra vydalo 17. júna 1946 vyhlášku o reslovakizácii. Reslovakizácia vychádzala z nariadenia z roku 1945, keď sa rozhodlo o odsune maďarského obyvateľstva zo Slovenska, respektíve o jeho výmene so slovenským obyvateľstvom z Maďarska.
V druhej polovici roku 1948 vláda zmenila svoju politiku voči maďarskej menšine. Zrušila konfiškačné opatrenia voči malým a stredným roľníkom. Maďari odsunutí do českého pohraničia sa mohli vrátiť na Slovensko. Príslušníkom maďarskej národnosti sa obnovilo štátne občianstvo a začali sa otvárať školy s vyučovacím jazykom maďarským. Väčšina reslovakizovaných (pôvodne ich bolo 326.000) občanov sa opäť prihlásila k maďarskej národnosti.
Kronika Slovenska, Fortuna print,a. s., Bratislava 1998
www.vlada.cz, www.icv.vlada.cz, www.komunisti.sk, www.zivotopis.osobnosti.cz
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
