Aktuálne správy Späť na správy
Výrobca fujary, ktorá bola pri zápise do UNESCO, núdzu o záujemcov nemá
Friday 26 March 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Dúbravy 26. marca (TASR) - Stovky fujár a píšťal vyrobil od roku 1977 podpoliansky majster ľudovo-umeleckej výroby Pavol Smutný. Spod jeho rúk vyšla aj fujara, ktorá v roku 2006 slúžila ako vzor pri zápise do zoznamu diel nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
"Už od mlada ma bavila práca s drevom," hovorí majster na dvore svojho rodinného domu v obci Dúbravy v okrese Detva, kde práve začína vyrábať ďalšiu z fujár. Najprv ho ale zaujali valašky, ktoré robil podľa pôvodných vzorov, ktoré videl u bačov na podpolianskych lazoch. Za tzv. fokoš, čo je obradná valaška, ktorú používa pri svadbách starejší, získal v roku 1982 Cenu Ladislava Lenga. Túto cenu mu neskôr odovzdali aj za píšťalku a bič, ktorý patrí do kategórie signálnych nástrojov.
Fujary, ktoré sa stali jeho hlavným výrobným artiklom, začali už v 80. rokoch uplynulého storočia vyhľadávať viacerí nadšenci folklóru a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Dnes sú tieto typické slovenské nástroje z jeho dielne takmer po celom svete. "Viem o tom, že ich majú ľudia v Spojených štátoch, Austrálii, Nemecku, Belgicku či Španielsku," hovorí ďalej.
Smutného fujary sú totiž už na prvý pohľad krásne. Precízna práca je poznať najmä na typickom detvianskom ornamente. Viac ako na prvý dojem si však majster potrpí na zvuk fujary. "Okrem kvality dreva je najdôležitejšie vnútorné opracovanie," podotýka. Zdôrazňuje, že veľký význam má opracovanie dreva nad vzduchovým výpustom, kde sa tvorí tón.
Na otázku, či fujaru z jeho dielne nevlastní aj prezident Ivan Gašparovič, ktorý je nadšencom tohto ľudového nástroja a sám na ňom aj slušne hrá, krúti záporne hlavou. "Možno sa tak ale nakoniec stane, pretože na festivale fujaristov v Korytárkach si odo mňa zobral vizitku," vraví s úsmevom.
Núdzu o záujemcov, ktorí podľahli čaru fujary, nemá ani dnes. Naposledy ich vyrobil niekoľko pre folklórny súbor Hornád do Košíc. V jeho kôlni už teraz čakajú na spracovanie ďalšie kusy dreva z bazy, jelše či agátu, ktoré si doniesol počas tejto zimy z lesov v okolí Svätého Antona.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
