Aktuálne správy Späť na správy
Paleoantropológia: S neandertálcami a H. sapiens žil ďalší druh pračloveka
Wednesday 24 March 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Lipsko 24. marca (TASR) – Analýza DNA z kosti prsta, pochádzajúcej zo sibírskej jaskyne, zrejme odhalila zatiaľ inak neidentifikovaný nový druh pračloveka. Pred necelými 50.000 rokmi žil na Zemi s naším vlastným druhom Homo sapiens a neandertálcami. Posledného spoločného predka však s nimi mal pred približne jedným miliónom rokov.
V časopise Nature to predbežne online oznámil sedemčlenný medzinárodný tím, ktorý viedli Johannes Krause a Svante Pääbo z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku. V tíme boli ešte vedci z USA, Rakúska a Ruska.
Všetko sa začalo celkom nenápadne. V lete 2008 vykopali ruskí vedci v jaskyni Denisova v altajskej horskej oblasti na juhu Sibíri odštiepok kosti ľudského prsta, malíčka. Veľkú pozornosť nevzbudil. Zdalo sa, že patril jednému z populácie neandertálcov, ktorí v jaskyni pred 30.000 až 48.000 rokmi zanechali mätež kamenných nástrojov, ktoré vedci zaradili do dvoch tzv. industrií pripisovaných neandertálcom, mousteriánskej a levalloiskej. Jaskyňu praľudia prerušovane obývali najmenej 125.000 rokov.
Tak či onak, Michail Šunkov z Ústavu archeológie a etnografie sibírskeho oddelenia Ruskej akadémie vied v Novosibirsku s kolegami s nájdenými kosťami (dlho pátrali po výrobcoch nástrojov) zaobchádzali doslova v rukavičkách, aby prípadne nekontaminovali DNA. Cez Svantea Pääboa mali kontakt s Lipskom a odštiepok prsta tam poslali.
Keď sa z neho nemeckým vedcom podarilo vyťažiť a sekvenovať kompletnú mitochodriálnu DNA (mtDNA), prišlo prekvapenie: Sekvencia sa nezhodovala ani s neandertálcami, ani s Homo sapiens, hoci obidva tieto ľudské druhy v predmetnom čase žili v oblasti Altaja. Vedci dospeli k záveru, že mtDNA patrila potomkovi dávnejšej migrácie členov ľudského rodu Homo z Afriky.
Svante Pääbo s kolegami mtDNA z odštiepka porovnával s mtDNA 54 moderných ľudí druhu Homo sapiens, s mtDNA raného Homo sapiens, ktorý žil pred asi 30.000 rokmi pri dedine Kostenki v európskom Rusku a s mtDNA šiestich neandertálcov. Neandertálci sa od nás líšia na 202 miestach mtDNA, pračlovek z Denisovej však až na 358. Z toho vyplýva, že jeho línia sa od línie neandertálcov a našej odčlenila pred asi miliónom rokov.
Predkovia neandertálcov, asi druh Homo heidelbergensis, respektíve Homo rhodesiensis, opustili čierny kontinent pred 500.000 až 300.000 rokmi, dávni Homo sapiens zhruba pred 50.000 rokmi. Pračlovek z Denisovej teda patril k etniku, ktorého korene položila podstatne skoršia migrácia. Neboli to však prví Homo erectus, alebo im blízky druh, ktorí sa vydali z Afriky do zvyšku Starého sveta pred približne 1,9 miliónmi rokov.
"Naozaj to prekonalo všetky naše nádeje. Takmer som tomu nemohol uveriť. Zdalo sa to príliš fantastické, než aby to bola pravda," povedal Svante Pääbo. Hoci iní odborníci nadšenie miernia. Materiálu zatiaľ nie je toľko, aby sa dalo jednoznačne hovoriť o novom druhu. Ak by sa však výsledky potvrdili, bol by to prvý taký objav urobený geneticky.
Tak či onak, pri spomienke na nedávny objav človeka floreského (Homo floresiensis, "hobbiti") sa začína zdať, že Zem v závere poslednej doby ľadovej obývala pestrejšia zmes ľudských druhov, ako sa ešte nedávno myslelo. Horúčkou okolo Pána prsteňov nadiktované, hoci výstižné, pomenovanie človiečikov z Floresu má možno nečakanú hĺbku.
Podľa Johannesa Krausa teraz vedci v Lipsku pracujú na generácii sekvencií jadrovej DNA z odštiepku kosti prsta pračloveka z Denisovej. Tá predstavuje drvivú časť genómu. Voči mtDNA, genetickému materiálu organel mitochondrií, "elektrární" v ľudských bunkách, ktorý sa dedia takmer výlučne po materskej línii, je tak oveľa informatívnejšia.
Ak by sa to naozaj podarilo, celý genóm by umožnil vedcom nášho neznámeho bratranca vedecky pomenovať. Popravde sa na to chystali už na základe mitochondriálneho genómu, napokon sa však rozhodli vyčkať, kým sa nenájde viac kostí, alebo nebude k dispozícii jadrový genóm, ktorý by definitívne vyjasnil jeho vzťahy k nám a k neandertálcom.
O kultúre pračloveka z jaskyne Denisova sa zatiaľ nevie nič. Z rovnakej nálezovej vrstvy však pochádza úlomok lešteného náramku, opísaný v roku 2008. "Cudzinec sibírsky", ako ho v Nature nazval komentátor objavu Terence Brown z Manchesterskej univerzity (Veľká Británia) zatiaľ zostáva záhadou – aspoň už však vieme, že bol na svete.
Zdroj: Nature z 25. 3. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
