Aktuálne správy Späť na správy
Klimatológia: Vedci vysvetlili historické extrémy klímy
Friday 27 November 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
University Park/Pensylvánia 27. novembra (TASR) - Najvýraznejšie regionálne klimatické výkyvy za uplynulých tisíc rokov, oteplenie v druhej polovici stredoveku a následné ochladenie, možno pripísať špecifickým kombináciám klimatických faktorov.
V najnovšom čísle časopisu Science to oznámil deväťčlenný tím Michaela Manna z Pensylvánskej štátnej univerzity v University Park (USA).
Zistili, že Stredoveké teplé obdobie alias Stredovekú klimatickú anomáliu alias Stredoveké klimatické optimum približne v rokoch 950-1250 a Malú dobu ľadovú približne v rokoch 1400-1700 (s dozvukmi do roku 1850), možno spojiť s dvoma známymi javmi.
Po prvé s El Niňom, polopravidelným zohrievaním vody na západe rovníkového Pacifiku. Po druhé, so Severoatlantickou osciláciou tzv. tryskového prúdenia vysoko v ovzduší.
„Skúmaním minulosti azda lepšie pochopíme, čo pre nás chystá budúcnosť a pomôže to rozriešiť aktuálne rozpory najnovších modelov klímy, týkajúce sa vplyvu ľuďmi vyvolanej klimatickej zmeny na kľúčový jav El Niňo “ povedal Michael Mann.
S kolegami využil zástupné zdroje informácií o dobovej klíme, od letokruhov stromov až po vzorky ľadu z hĺbkových vrtov, koraly a sedimenty. Cieľ: odvodiť teplotu jednotlivých oblastí súše i oceánov počas posledných 1500 rokov.
Na tomto základe modelovo zreprodukovali obidva spomenuté klimatické výkyvy, Stredoveké teplé obdobie a Malú dobu ľadovú.
„Také názvy však môžu zavádzať. Hoci sa stredoveké obdobie javí v porovnaní s neskoršími storočiami Malej doby ľadovej celkove teplejšie, niektoré dôležité oblasti boli v skutočnosti chladnejšie. Aj globálne vtedy bolo chladnejšie ako dnes. Uprednostňujeme názov Stredoveká klimatická anomália, aby sme zvýraznili, že dobové významné klimatické anomálie sa prudko menili od jednej oblasti k druhej,“ pokračoval Michael Mann.
Trebárs v južnom Grónsku bolo pred tisíc rokmi teplo ako dnes, čo umožnilo jeho osídlenie vikingskými prisťahovalcami. No vo veľkej časti tropického Pacifiku vtedy vládlo nezvyčajné ochladenie, čo poukazuje na jav La Niňa, studený protiklad javu El Niňo.
V pozadí pôsobili dva faktory. Jednak kolísanie množstva slnečného žiarenia, ktoré vstupuje do ovzdušia Zeme, jednak sopečné výbuchy, pri ktorých sa do ovzdušia dostáva veľa častíc, ktoré zoslabujú slnečné zohrievanie povrchu.
Teplejšie stredoveké obdobie možno vysvetliť vyšším slnečným výkonom a menším počtom sopečných výbuchov, kým chladnejšie obdobie po ňom naopak nižším slnečným výkonom a hojnejším výskytom sopečných výbuchov.
Oboje ovplyvnilo jav El Niňo a Severoatlantickú osciláciu. Neveľký vzrast slnečného žiarenia v stredoveku zvýšil pravdepodobnosť výskytu kladnej fázy tejto oscilácie, keď tryskové prúdenie zasahuje viac na sever. Do Severného Atlantiku a Eurázie sa v zime dostávalo viac tepla. Malú dobu ľadovú zasa vysvetľuje pravdepodobnejší výskyt zápornej fázy oscilácie, s chladnejšími zimami vo veľkej časti Eurázie.
Michaelovi Mannovi s kolegami sa pri simuláciách nepodarilo zreprodukovať stredoveké cykly javu La Niňa, čo iné modely dokážu.
Tie sa však viac sústreďujú na jav El Niňo. A uprednostňujú tzv. termostatový mechanizmus, pri ktorom tropický Pacifik reaguje na väčšie zohrievanie – spôsobené vyšším slnečným výkonom a úbytkom sopečných výbuchov – paradoxne pravdepodobnejším výskytom chladných fáz zosobnených javom La Niňa. Ak by pre budúcu, ľuďmi vyvolanú klimatickú zmenu platil termostatový mechanizmus, zhoršilo by to dôsledky pre viaceré oblasti, napríklad juhozápad USA by postihli ešte výraznejšie suchá.
Hlavné zdroje: Science z 27. novembra 2009; Komuniké Pennsylvania State University z 26. novembra 2009.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
