Aktuálne správy Späť na správy
Neurológia: Počítač číta spomienky
Friday 12 March 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Londýn 12. marca (TASR) – Výlučne na základe skenovania vzorov činnosti mozgu možno predpovedať, na čo z nedávno zažitého si ľudia práve spomínajú.
V najnovšom čísle časopisu Current Biology to oznámil štvorčlenný tím, ktorý viedla Eleanor Maguireová z Univerzitného kolégia v Londýne. Prvým autorom článku bol jej kolega Martin Chadwick.
Nadviazali na vlani uverejnené výsledky experimentov, pri ktorých rovnakým spôsobom určili, kde práve stojí dobrovoľník vo virtuálnej miestnosti. Nové výsledky však majú väčší význam pre rozvoj tohto výskumu. Týkajú sa totiž našich epizodických spomienok, čiže spomienok na udalosti z každodenného života. Tie odborníci považujú za zložitejšie, a tým aj obťažnejšie dekódovateľné než priestorové spomienky.
"Dokázali sme v mozgovej činnosti vyhľadať konkrétnu epizodickú spomienku, skutočné pamäťové stopy. A definitívne zistiť, že spomienky sú reprezentované v hippocampe. Keď už teraz vieme, kde sú, poskytuje nám to príležitosť pochopiť, ako sa ukladajú a ako sa môžu meniť s časom, starnutím a poranením," povedala Eleanor Maguireová. Hippocampus je časť mozgu, v ktorej prebiehajú činnosti súvisiace s učením sa a s pamäťou. Patrí do koncového mozgu a nachádza sa v strede spánkového laloka.
S kolegami opakovane premietala každému z desiatich dobrovoľníkov (z toho bolo šesť žien) tri sedemsekundové filmové sekvencie s rôznymi herečkami v dosť podobných bežných situáciách na mestskej ulici. Jedna napríklad hľadala v kabelke list, ktorý potom vhodila do poštovej schránky, druhá zasa vypila kávu z papierového pohárika a odhodila ho do odpadkového koša. Dobrovoľníci boli všetko praváci vo veku 18-24 rokov.
Vedci následne účastníkov požiadali, aby si postupne spomenuli na každý z filmov, pričom im skenovali mozgovú činnosť zobrazovaním pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Dobrovoľníci si opakovane spomínali v dvoch režimoch – v prvom reagovali na náznak, pripomínajúci ten-ktorý film, v druhom si mohli film sami voliť.
Skeny boli spracovávané počítačovým algoritmom zostaveným tak, aby odhalil vzory mozgovej činnosti spojené so spomienkami na konkrétny film. Vedci potom na nezávislých údajoch z fMRI doložili, že také vzory skutočne možno identifikovať a podľa nich presne predpovedať, na ktorý film si dobrovoľník podľa vlastného výberu spomínal.
Eleanor Maguireová s kolegami konštatovala, že neurónové stopy epizodických spomienok sú očividne stabilné a teda predpovedateľné, dokonca aj po mnohých vyvolaniach týchto spomienok. Vzory v mozgoch rôznych dobrovoľníkov sa síce do istej miery líšili, no vykazovali pozoruhodné podobnosti v tom, ktoré časti hippocampu boli aktívne.
Potvrdzuje to, že pri zaznamenávaní epizodických spomienok je najdôležitejší hippocampus, najmä jeho pravá predná i zadná a ľavá predná časť. Na pravú zadnú časť poukázal už spomenutý vlani uverejnený výskum, z čoho vyplýva, že ide o centrum zaznamenávania priestorových informácií. Úloha oboch predných zatiaľ nie je jasná.
Zdroje: Current Biology z 11. 3. 2010; Komuniké Wellcome Trust a Cell Press, obe z 11. 3. 2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
