Aktuálne správy Späť na správy
V. SKALSKÝ: Slovensko-slovenská spolupráca sa zlepšuje
Monday 08 March 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 8. marca (TASR) - Slovensko-slovenská spolupráca nie je jednosmerná. Slováci zo zahraničia nepredstavujú vystretú ruku žiadajúcu Slovensko len o pomoc, ale ruku podanú na spoluprácu. Aj keď sú Slováci v zahraničí stále deklarovaní ako integrálna súčasť slovenského národa, o čom hovorí aj Ústava Slovenskej republiky, na Slovensku sa málo doceňuje ich významný potenciál, ktorý pre Slovensko predstavujú.
O význame viac ako dvojmiliónovej komunity Slovákov žijúcich v zahraničí sa TASR rozprávala s predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimírom Skalským.
-Svetové združenie Slovákov v zahraničí funguje od roku 2002. Na akom základe vzniklo?-
Svetové združenie Slovákov v zahraničí vzniklo v roku 2002 na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Je to podujatie, ktoré každoročne organizuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, predtým Generálny sekretariát pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Práve tam vznikla spontánna myšlienka všetkých zúčastnených spolkov o potrebe existencie strešnej organizácie celého slovenského sveta. Nadviazali sme aj na staršie integračné zoskupenia, ako bol napríklad Svetový kongres Slovákov, ale v tejto novej situácii sme mali možnosti, ktoré v minulosti neexistovali. Svetový kongres Slovákov nemohol napríklad združovať Slovákov, ktorí žili za vtedajšou železnou oponou, Slovákov, ktorí žili na Dolnej zemi alebo vo vtedajšom Česku, ktoré bolo súčasťou spoločného štátu, ktorí žili na Ukrajine, v Poľsku a podobne. Teraz združuje naša organizácia naozaj všetky prúdy, všetky emigračné vlny, všetky regióny, všetky konfesie. A zatiaľ čo Svetový kongres Slovákov bol jednoznačne politicky vyhranený, naša organizácia je apolitická. Usilujeme sa predovšetkým o zachovávanie identity Slovákov žijúcich v zahraničí a do politických oblastí vstupujeme iba tam, kde obhajujeme oprávnené záujmy vyše dvoch miliónov Slovákov žijúcich vo svete.
-Aké priority Slovákov žijúcich v zahraničí určili hlavné ciele ich zastrešujúcej organizácie?-
Cieľom vzniku Svetového združenia Slovákov v zahraničí bolo, aby existovala platforma, ktorá dokáže komunikovať s reprezentáciou Slovenskej republiky, zastať sa Slovákov v danej krajine, rovnako komunikovať aj na európskej úrovni. Podobná strešná organizácia nie je žiadny unikát. Minulý rok som sa stal aj viceprezidentom organizácie Európania vo svete, ktorá združuje práve takéto strešné organizácie jednotlivých diaspór a v súčasnosti je v tejto organizácii štrnásť krajín z Európskej únie. Z toho je zrejmé, že podobné myšlienky mala zhruba polovica národov, ktoré žijú v Európskej únii a ďalšie k tomu nejakým spôsobom smerujú. Ide teda o celkom prirodzený proces.
-Darí sa vám realizovať jej hlavné ciele?-
Svetovému združeniu Slovákov v zahraničí sa podarilo aj počas krátkej existencie od roku 2002 preukázať svoju životaschopnosť a význam. Podarilo sa nám výrazne zlepšiť slovensko-slovenský dialóg, povedomie o Slovákoch žijúcich v zahraničí tu doma. Podarilo sa nám zvýšiť jednak úroveň podpory zo Slovenska smerom k Slovákom žijúcim v zahraničí, ale aj schopnosti Slovákov žijúcich v zahraničí pomáhať Slovensku pri propagácii, pri nadväzovaní obchodných vzťahov, pri smerovaní cestovného ruchu smerom na Slovensko a podobne. Takže sa naozaj ukázalo, že vznik strešnej organizácie mal zmysel.
-Koľko organizácií a členov združuje vaša organizácia?-
V Svetovom združení je dnes zhruba stovka organizácií z 23 krajín sveta a ďalšie sa hlásia. Novým procesom dokonca je, že Svetové združenie svojimi aktivitami iniciuje vznik nových slovenských organizácií v krajinách, kde dosiaľ neboli. V tejto chvíli napríklad vznikajú takéto slovenské organizácie v Brazílii alebo v Španielsku. Ešte ani nie sú na svete a už sa hlásia o členstvo vo svetovom združení. Okrem inštitucionálnych členov máme aj individuálnych členov, pričom ide skôr o formu podporného členstva zo strany rôznych podnikateľov a osobností žijúcich po svete. Dá sa povedať, že prostredníctvom členských organizácií, z ktorých sú niektoré naozaj veľmi početné, máme vlastne sprostredkovane až pol milióna členov, čo je už skutočne pomerne veľmi reprezentatívna vzorka slovenského sveta.
-V ktorých krajinách sú najväčšie členské organizácie vášho združenia a ako sa mení ich počet v jednotlivých krajinách sveta?-
Najviac Slovákov žije v Spojených štátoch amerických a na druhom mieste je Česká republika. Celkom špecifická je Dolná zem, čo je enkláva dnes rozdelená medzi Maďarsko, Rumunsko, Srbsko a Chorvátsko. Títo Slováci tam odišli pred štvrťtisícročím po vyhnaní Turkov na ľudoprázdne územia. Veľa Slovákov žije v Kanade, Austrálii, Poľsku, na Ukrajine, v jednotlivých krajinách západnej Európy. Po revolúcii a neskôr po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudla situácia novú dynamiku, keď veľký počet mladých Slovákov odchádzal do druhých krajín za prácou či za štúdiom. Takto vzrástli niektoré predtým málopočetné komunity, napríklad vo Veľkej Británii, v Írsku. Narastajú aj komunity Slovákov v Španielsku, kde predtým nežili. Na túto novú dynamiku sa usilujeme reagovať a v mnohých krajinách koexistujú tradičné organizácie a organizácie novopríchodzích Slovákov. Snažíme sa pomáhať všetkým a so všetkými komunikovať a niekedy, paradoxne, napomáhame zblíženiu organizácií z jednej krajiny, ktoré sa nespoja bezprostredne, ale cez nás.
-Ak berieme do úvahy, že Slováci žijú na všetkých kontinentoch sveta, z ktorej časti najviac deklarujú potrebu udržiavania kontaktov so Slovenskou republikou?-
To je veľmi zložitá otázka. Napríklad Slováci v Česku, ktorých je 400.000, sú so Slovenskom v každodennom kontakte. Niektorí napriek blízkosti Slovenska majú nemalé problémy, ako Slováci v Maďarsku alebo o čom sa málo hovorí Slováci v Poľsku, kde je značný asimilačný tlak. Napríklad v Zakopanom bola odhalená socha poľskému partizánovi, ktorý po druhej svetovej vojne z etnických dôvodov vyvražďoval Slovákov, proti čomu Slováci v Poľsku márne protestujú. Trochu iné problémy majú mladé komunity. Ide zväčša o pracovno-právne problémy v krajinách, kde nie sú doposiaľ dostatočne etablovaní. V naozaj vzdialených komunitách ako v Spojených štátoch amerických alebo v Austrálii je to zasa každodenný boj o zachovanie aspoň určitej jazykovej alebo zvyškovej kultúrnej identity. K Slovensku majú ďalej a tam je dôležité najmä dostať medzi nich slovenskú kultúru, vysielanie slovenskej televízie. Problémy v každej komunite sú teda celkom iné a Slováci dokážu byť rozdielni aj v jednej krajine.
-Sú rozdielne problémy Slovákov v rámci krajiny spôsobené aj rôznymi vlnami emigrácie?-
Napríklad v Rumunsku, problémy Slovákov v Nadlaku, kde je obyvateľstvo relatívne bohaté, veľmi kultúrne a mestské, mimochodom evanjelické, sú celkom iné ako problémy Slovákov v pohorí Bihor, kde zápasia o holé prežitie, kde sú mimoriadne chudobné pomery, nízka vzdelanostná úroveň a ide o katolícku komunitu. Napriek tomu, že obe komunity sú slovenské a žijú pár desiatok kilometrov od seba, ich problémy v jednej krajine sú diametrálne odlišné. Bez podrobnej znalosti komunít je teda veľmi ťažké prijímať jednotné politiky a nedalo by sa bez nej účinne pomáhať Slovákom vo svete. Aj preto je pre slovenské orgány veľmi užitočné, že existuje organizácia ako svetové združenie, ktorá dokáže dávať informácie dohromady a prichádzať s určitými návrhmi a riešeniami.
-V histórii slovenského národa existovalo niekoľko migračných vĺn. Dá sa medzi ich príslušníkmi postrehnúť rozdiel k hláseniu sa k slovenskej národnosti?-
Je to, samozrejme, odlišné. Ale podľa mňa to záleží ako od krajiny, tak od pocitu, aký v tej krajine majú. Uvediem príklad. Slováci, ktorí odchádzali na Dolnú zem, tam prežili 250 rokov a udržali si identitu z viacerých príčin. V novom prostredí mali určitý pocit superiority, boli odlišní aj nábožensky, ako evanjelici mali vlastné bohoslužby v slovenčine, vybudovali školy a dokázali si to uchovať. Keď boli po roku 1945 niektorí z týchto Slovákov napríklad z Rumunska v rámci akcie Mať volá presťahovaní, pričom si mysleli, že sa vracajú na Slovensko a mnohí sa dostali do česko-nemeckého pohraničia, rýchlo sa tam asimilovali. V novom prostredí boli zrazu v jazykovo blízkom prostredí, neboli vydelení nábožensky a navyše mali pocit, že sú tam ako hostia a v tomto novom prostredí sa už necítili natoľko silní. Takto by sme našli množstvo iných príkladov.
-Aké rozdiely by sme našli medzi jednotlivými generáciami?-
Je pravda, že zatiaľ, čo emigračná vlna po roku 1948, ktorá mala aj silnú politickú aj kultúrnu zložku, bola dosť národovecky orientovaná, tak už väčšina emigrácie, ktorá odchádzala v čase najtvrdšej normalizácie, mala v novej krajine skôr ambíciu splynúť s prostredím a angažovala sa o čosi menej. Ale všetko sú to generalizácie, ktoré možno platia štatisticky, ale zďaleka sa na ich základe nedá povedať, že sa tak správal každý človek. Mnohí si myslia, že mladí Slováci, ktorí odchádzajú dnes, sú už úplne globalizovaní a otázka slovenskosti alebo slovenskej kultúry ich nezaujíma. Zďaleka to nie je pravda. Objavilo sa množstvo mladých ľudí, ktorým na tom záleží, ktorí v zahraničí na jednej strane zakladajú tradičné folklórne súbory, na strane druhej divadelné aktivity a multimediálne umelecké projekty. Je to naozaj individuálne, ale určitý rozdiel sa dá pozorovať a dá sa pochopiť, že vždy vtedy, keď odchádza kultúrna a politická elita, tak je snaha po nejakej inštitucionalizácii národnosti silnejšia.
-Ktoré z problémov Slovákov žijúcich v zahraničí ich v súčasnosti vo vzťahu ku Slovensku najviac trápia?-
Mnohých z nich trápi, že Slovensko o mnohých práve tradičných slovenských komunitách vo svete vie veľmi málo. Na Slovensku sa napríklad stále málo vie o Slovákoch žijúcich na Dolnej zemi. Aj keď tam žijú 250 rokov, pochádza odtiaľ veľa významných osobností spoločnej slovenskej kultúry. Trápi ich skreslený názor ľudí, prečo sa starať o Slovákov v zahraničí, keď do cudziny 'odišli za lepším'. A už samotná otázka ako sa stará Slovensko o Slovákov žijúcich v zahraničí poukazuje na paternalistický stereotyp. Akoby boli Slováci žijúci v zahraničí len skupinou, ktorú treba trochu podporiť, aby prežili, ale ktorá nemá žiadny významný potenciál. Príklady Maďarov, Poliakov, Francúzov, Čechov, Írov dokazujú, aký ohromný potenciál môže krajanská komunita vo svete mať a ako veľmi dokážu byť krajania užitoční.
-V ktorých oblastiach vzájomnej spolupráce v slovensko-slovenských vzťahoch sa dá tento potenciál využiť?-
V čase, keď je najväčším majetkom informácia, je veľmi podstatné, že krajania dokážu prirodzeným spôsobom šíriť 'dobrú zvesť' o Slovensku. Nejde len o meno krajiny, ale aj šírenie informácií o obchodných možnostiach, príležitostiach cestovného ruchu, v pozitívnom zmysle slova môžu Slovensku napomáhať lobingom. Veď aj z hľadiska politickej reprezentácie je medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí nejeden americký kongresman, medzi členmi svetového združenia je podpredsedníčka vlády Vojvodina v Srbsku, členovia parlamentov slovenskej národnosti sú napríklad v Rumunsku, Česku. V súčasnej vláde Českej republiky sú napríklad traja Slováci. Nezanedbateľný je aj ekonomický potenciál krajanov. Podľa štatistík, čísiel vyjadrených ešte v bývalej mene, posielajú Slováci žijúci v zahraničí niekoľko miliárd korún ročne.
-Ako na druhej strane pomáha kontakt a vzťah so Slovenskom krajanom v zahraničí v podporovaní ich národnej identity?-
Každá kultúra je národná. Je viazaná na jazyk a na tradície. Kultúrna identita je dôležitou súčasťou identity človeka. Bez nej si nikto nedokáže udržať životnú rovnováhu. Nikto nežije iba prácou, ale potrebuje sa aj kultúrne vyžiť, potrebuje sa upínať k nejakým hodnotám. Viem, že to v dnešnom svete, ktorý sa prezentuje konzumne, znie ako fráza. Ale ak sa naozaj človek zamyslí nad tým, čo potrebuje, aj keď nie je presvedčený, že nie je nijako národný a je, naopak, veľmi otvorený svetu, to sa nevylučuje s tým, že predsa len potrebuje prijímať kultúre hodnoty a to aj tie, ktoré súvisia s jeho koreňmi a s jazykom, s ktorým sa rozprával so svojimi rodičmi. Pre Slovákov žijúcich v zahraničí je to o to dôležitejšie túto väzbu si uchovať, že žijú v cudzom prostredí. Väzbu jednak k slovenskej kultúre a jednak k Slovensku ako krajine. Až v zahraničí si často človek uvedomí, že je naozaj súčasťou národa.
-Ako hodnotíte úroveň štátnej podpory Slovenskej republiky smerom k Slovákom žijúcim v zahraničí?-
Situácia sa od revolúcie a neskôr od vzniku SR kontinuálne zlepšuje. Začínali sme vlastne z bodu nula, ak nie z bodu z mínusovej časti stupnice, pretože voči Slovákom v zahraničí existovali predsudky a za bývalého režimu boli doma vnímaní ako nepriatelia štátu. Postoje k nim sa postupne zlepšovali, zvyšovalo sa povedomie o nich a neskôr začali vznikať inštitúcie, ktoré sa starostlivosti o Slovákov v zahraničí venovali. Veľmi dôležitým krokom bolo, že okrem Svetového združenia Slovákov v zahraničí vznikol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý sa ako inštitúcia krajanskej problematike komplexne venuje. Určitý ukazovateľ, aj keď nie najpodstatnejší, v ktorom sa odzrkadľujú všetky ostatné zložky vzťahu, je aj výška finančných prostriedkov. V čase, keď som nastupoval do funkcie predsedu v roku 2006, bola podpora na úrovni 2,65 milióna Sk a dnes je na úrovni 1,327.757 eur (40 miliónov slovenských korún). Posledným významným medzníkom bolo prijatie Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Prvýkrát vznikol strednodobý dokument, ktorý umožňuje pracovať z roka na rok, ale umožňuje rozbehnúť dlhodobejšie výskumy a ďalšie projekty podpory.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
