Aktuálne správy Späť na správy
V oblasti kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí má každá krajina svoje špecifiká
Sunday 07 March 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 7. marca (TASR) - Kultúrne aktivity a prezentácie v jednotlivých slovenských komunitách majú spoločné prvky, ale aj špecifické črty v závislosti od historického vývinu komunity, možností kontaktov s materskou krajinou v minulosti, sociálnej zostavy krajanov a zamerania spolkov a organizácií, ktoré sa venujú aj kultúrnej činnosti. Pre TASR to uviedla riaditeľka odboru kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubica Bartalská.
V USA, kam odchádzali Slováci za prácou v prvej vysťahovaleckej vlne, hromadnejšie od roku 1870, majú dlhodobú tradíciu spolky, ktoré mali spočiatku sociálny a podporný charakter. "Keďže im zamestnávatelia nezabezpečovali žiadne sociálne istoty, suplovali ich podporné spolky tak, že z členského príspevku sa v spolku vytvoril fond na pomoc rodinám, ktorých živitelia utrpeli úraz alebo zomreli," vysvetlila Bartalská.
Úloha udržiavania národného povedomia podľa nej vyplynula z činnosti spolkov neskôr, a to najmä príchodom národnouvedomelej inteligencie zloženej prevažne z kňazov, ktorí sa okrem cirkevných či kňazských povinností venovali aj zakladaniu a redigovaniu slovenskej tlače v národnom duchu a viedli členov spolkov k vlasteneckej a kultúrnej činnosti.
"Najväčšie organizácie, ako sú napríklad Prvá katolícka slovenská jednota, Národný slovenský spolok, Telocvičná jednota Sokol, Slovenský katolícky Sokol mali a dodnes majú odbočky aj v Kanade, kam prichádzali za prácou Slováci hromadnejšie až v 30. rokoch 20. storočia," konkretizovala Bartalská.
Ďalšie krajanské spolky zakladané v USA a Kanade a v medzivojnovom období aj v Južnej Amerike tiež organizovali pri príležitosti významných udalostí z histórie Slovenska pre svojich členov výročné spolkové podujatia, tzv. Slovenské dni, počas ktorých sa konali vystúpenia hudobníkov, folklórnych súborov, divadelné predstavenia či športové podujatia. Slovenské dni organizovali aj odbočky v jednotlivých amerických štátoch a viaceré sa konajú aj v súčasnosti.
"Najväčšie spomedzi týchto podujatí v USA je Heritage festival (festival dedičstva) v štáte New Jersey, ktorý sa koná vyše 30 rokov pravidelne v septembri a zúčastňuje sa ňom 8000 až 10.000 krajanov. Na festivaloch vystupujú krajanské folklórne súbory z USA i Kanady," spresnila.
Pozitívnu rolu v oblasti kultúry zohrávali podľa Bartalskej aj slovenské kostoly, ktoré mali priestory na spoločenské stretnutia a konali sa v nich aj kultúrne podujatia. V Kanade sa v súčasnosti obnovila tradícia divadelného ochotníctva. V Toronte a Montreale pôsobia štyri divadelné ochotnícke scény, ktoré uvádzajú hry svojich autorov z radov krajanov, ale aj autorov zo Slovenska. Zo Slovenska si dokonca pozývajú režisérov alebo hercov.
"Kultúrne aktivity pri spolkoch vyvíjali vysťahovalci z čias sociálneho vysťahovalectva v medzivojnovom období aj v západnej Európe. Ich činnosť sa revitalizovala príchodom povojnových emigrantov," konkretizovala Bartalská a dodala, že v škandinávskych krajinách, ale aj vo Švajčiarsku prichádzalo k zakladaniu spolkov až príchodom početnejšej skupiny emigrantov z roku 1968.
"Predstavitelia tejto generácie sú dnes vo vedení spolkov a svoju kultúrnu činnosť zameriavajú na prezentáciu umenia Slovenska, pozývajú na svoje podujatia umelcov, folklórne súbory a osobnosti kultúrneho života. O podujatiach informujú v tlačových orgánoch spolkov a v elektronických médiách," konštatovala.
V krajinách s málopočetnou slovenskou komunitou, ako napríklad v Nórsku, v Dánsku, v Sýrii, v Libanone a na Cypre organizujú kultúrne podujatia na slovenských zastupiteľských úradoch.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
