Aktuálne správy Späť na správy
Mladú generáciu Slovákov v zahraničí priťahuje najmä folklór
Saturday 06 March 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 6. marca (TASR) - Pre mladých Slovákov žijúcich v zahraničí je v oblasti udržiavania kultúrnych tradícií najpríťažlivejší slovenský folklór, tanec, hudba a spev, ktorým sa venujú vo svojich súboroch. Pre TASR to uviedla riaditeľka odboru kultúry Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľubica Bartalská.
Významným motivačným nástrojom je pre nich aj možnosť prezentácie práce súboru na Slovensku, vystúpenia a stretávanie s mladými ľuďmi slovenského pôvodu z rôznych kútov sveta a umelecké zážitky z vystúpení domácich súborov.
Mnohé slovenské folklórne súbory pôsobiace v zahraničí sú v súčasnosti na dobrej, niekedy až špičkovej úrovni. "Len v samotnom Srbsku pôsobí približne 40 folklórnych súborov, a prevažná väčšina z nich má detskú a mládežnícku skupinu, čím si zabezpečujú ďalších členov súborov," konštatovala s tým, že folklóru sa venuje veľká pozornosť aj v Maďarsku, Chorvátsku, Česku, niekoľko súborov účinkuje v Poľsku a v Rumunsku. Po jednom či dvoch folklórnych súboroch majú aj vo Švajčiarsku, Veľkej Británii, Írsku a Rakúsku.
Slovenský folklór je pre zahraničie príťažlivý. Ako zaujímavosť Bartalská uviedla príbeh medzi folkloristami na Slovensku známeho Daniela Compagnona, stredoškolského profesora, ktorý je ako rodený Parížan dlhoročným umeleckým vedúcim slovenského folklórneho súboru Nádeje a ktorý je nositeľom niekoľkých vyznamenaní za zásluhy o rozvoj francúzsko-slovenských vzťahov.
K slovenskému folklóru ho priviedla jeho manželka Monika, ktorá je slovenského pôvodu. "V detvianskom kroji s fujarou v ruke je naozaj neprehliadnuteľný a so súborom príde tento rok už po 35 raz na Folklórne slávnosti do Detvy. Ako šéf súboru sem prichádza už s druhou generáciou Slovákov. Jeho dcéra prišla na Slovensko po prvý raz, keď mala tri mesiace, neskôr prišli manželia do Detvy aj s ďalšou dcérkou a dnes spolu tancujú v súbore," ilustrovala Bartalská.
Folklóru sa dnes venuje už druhá generácia Slovákov v Austrálii. Zaujímavú históriu má folklórny súbor v Melbourne, ktorý je zložený zo Slovákov z bývalej Juhoslávie. "Ide o príslušníkov novšej vysťahovaleckej vlny asi zo 60. rokov minulého storočia, ktorí sa tam organizujú nie ako Juhoslovania či Srbi, ale ako Slováci," povedala. Postavili si kostol, zriadili Slovenský dom a založili spolok Ľ. Štúra, pri ktorom folklórny súbor pôsobí a bude aj tento rok účinkovať na folklórnych slávnostiach v Detve.
Na americkom kontinente v USA a Kanade pôsobí do desať folklórnych súborov, ktoré nepatria, tak ako v niektorých iných krajinách pod spolky, ale fungujú na svojpomocnej báze. V posledných rokoch súbory podporuje prostredníctvom grantového systému Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pričom ide väčšinou o projekty zamerané na nákup krojov a doplnkov ku krojom alebo na cestovné na národnostné festivaly.
Bartalská upozornila, že veľkým impulzom pre ďalšie účinkovanie mládeže vo folklórnom súbore sú cesty na Slovensko, kde vystupujú na folklórnych festivaloch.
K najvýznamnejším patria Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, na ktorých sa Slováci žijúci v zahraničí už 35 rokov prezentujú v programe Krajanská nedeľa. "Tento rok oslávime 45. výročie založenia folklórneho festivalu v Detve. Srdečné prijatia členov súborov v Detve a dobrá organizácia festivalu si získala stovky mladých nadšencov folklóru z radov krajanov," dodala Bartalská. Tiež podotkla, že na festivaloch nadväzujú kontakty s ďalšími krajanskými súbormi, ale aj so súbormi na Slovensku. Získavajú od nich nové choreografie a inšpirácie.
V minulosti často prichádzali do ich krajín aj choreografi zo Slovenska, ktorí sa snažili naučiť ich nielen naše tance, ale zameriavali sa na ich pôvodný folklór, ktorý sa zachoval v ich prostredí. K zvyšovaniu umeleckej úrovne prispievali choreografické kurzy, ktorých organizovanie Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí obnovil v minulom roku a ktoré sa tešia sa veľkej obľube.
Podľa Bartalskej je autenticita prejavu folklórnych súborov v ich prostredí aj vďaka častým návštevám Slovenska a možnostiam výmeny skúseností ovplyvnená novými prvkami folklóru. V krajanskom prostredí má popularitu dnes už viac folklór z jednotlivých regiónov Slovenska.
"Napríklad v Srbsku mali úžasný úspech choreografie divácky príťažlivého myjavského tanca, tancujú ich aj v krojoch z oblasti Myjavy, ktoré sú úplne odlišné od tých, ktoré sa udomácnili v ich dolnozemskom prostredí," spresnila. Folkloristi na Slovensku vedú krajanov k tomu, aby prišli so svojím pôvodným folklórom, k čomu je však potrebná dlhodobejšia príprava, výskum a spolupráca odborníkov z oblasti etnológie. V tomto smere sa svojich ľudových tradícií pridržiavajú najmä Slováci v Maďarsku.
Uchovávanie folklóru v komunitách Slovákov žijúcich v zahraničí sa prenáša z generácie na generáciu, a tak sa neraz stáva, že v jednom súbore tancuje otec s dcérou, matka so synom, postupne sa rodičia stanú vedúcimi súborov a tradícia pokračuje. Nový dorast získavajú tak, že súbory majú skupiny aj troch vekových kategórií.
"Folklór, najmä tanec, piesne, hudba a ukážky výročných zvykov sú pre mladých ľudí najpútavejšou formou zachovávania slovenských ľudových tradícií a formujú ich vzťah k slovenským koreňom," zdôraznila Bartalská. Každou návštevou podujatí ako sú Folklórne slávnosti v Detve sa upevňuje ich vzťah k Slovensku. Sú nabití pozitívnou energiou, odhodlaní pre ďalšie zdokonaľovanie sa v umeleckom prednese, pretože majú aj príležitosť konfrontovať sa s ďalšími súbormi. "Nás zasa teší, že sa takto zabezpečuje generačná kontinuita odovzdávania tradícií a kultúry predkov," uzavrela.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
