Aktuálne správy Späť na správy
Entomológia: Sľubná prírodná nemrznúca látka
Thursday 26 November 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Notre Dame 26. novembra (TASR) – Americkí biológovia izolovali prvú známu prírodnú nemrznúcu látku, ktorá nie je bielkovinou - z chrobáka, ktorý žije na Aljaške. Mala by sa dať syntetizovať ľahšie a lacnejšie ako všetky doterajšie.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámil Kent Walters z Notredamskej univerzity (štát Indiana, USA) so štyrmi kolegami z vlastnej inštitúcie a z Aljašskej univerzity vo Fairbankse.
Skúmali, vďaka čomu dokáže chrobák z druhu Upis cerambioides obývajúci vnútrozemie Aljašky prežiť úplné vonkajšie zamrznutie tela.
V minulosti sa už podarilo identifikovať rad látok, vďaka ktorým rôzne organizmy odolávajú silnému mrazu, niektoré druhy hmyzu až teplotám na úrovni mínus 60 stupňov Celzia. No ani jednu takú, ktorá umožňuje prežiť úplné zamrznutie.
Ide o vec prvoradého významu aj pre kryoprezerváciu čiže zachovávanie zmrazených tkanív a orgánov všeobecne. Po roztopení bývajú menej životaschopné, keďže pri ich zmrazení bolo treba nasadiť vysoké dávky pracovných látok, ktoré mávajú toxické účinky.
Preto sú mimoriadne vítané nové výsledky, týkajúce sa spomenutého chrobáka. Predmetná látka je totiž plne funkčná pri pomerne nízkej dávke.
Navyše nejde o bielkovinu, ako pri doteraz všetkých známych biologických nemrznúcich látkach, ale o kombináciu sacharidov (cukrov) a mastných kyselín, ktorá by sa mala dať vyrábať ľahko a lacno. To zaiste podporí komerčné využitie.
Nemrznúce látky z kategórie bielkovín čiže proteínov a glykoproteínov boli najprv objavené v krvi antarktických rýb, ktorým pomáhajú prežiť v oceáne plnom ľadových krýh, vo vode chladnejšej ako teplota bodu topenia ich telesných tekutín. Odvtedy sa čosi podobné zistilo aj u zástupcov hmyzu, rastlín, húb a baktérií. Aktívnou látkou však vždy bola bielkovina. Aljašský chrobák je tiež prvý zo známych druhov hmyzu a všeobecne živočíchov schopných prežiť zamrznutie, pri ktorom sa vie, prečo.
Nemrznúcu látku nemá v tele nepretržite. Do tkanív sa mu začína vylučovať až vtedy, keď teplota klesne pod určitú prahovú hodnotu. Kent Walters s kolegami to pri laboratórnych experimentoch vyvolali aj umelo.
Nemrznúce látky sa v tomto kontexte označujú ako tzv. faktory tepelnej hysterézy (THF), pod ktorou sa chápe nimi vyvolaný rozdiel teplôt bodov topenia a mrznutia roztoku. Látka využívaná chrobákom Upis ceramboides vyvolala tepelnú hysterézu 3,7 stupňa Celzia pri dávke päť miligramov na mililiter. To je hodnota na úrovni najaktívnejších bielkovinových nemrznúcich látok zistených u hmyzu.
Zdroje:
Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 23. 11. 2009, zaradené do čísla, ktoré vyjde 1. 12. 2009
Komuniké National Science Foundation z 23. 11. 2009
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
