Aktuálne správy Späť na správy
Geológia: Horúca voda v "mrazničke sveta"
Thursday 04 March 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
New York 4. marca (TASR) – Na dne Tichého oceánu pri Antarktíde našli vedci dôkazy prítomností hydrotermálnych prieduchov. V časopise Geophysical Research Letters to oznámil tím Gisely Wincklerovej z Kolumbijskej univerzity v New Yorku.
Hydrotermálne prieduchy chrlia sopečnou činnosťou zohriatu vodu presýtenú viacerými plynmi a rozpustenými minerálmi na obrovských stredooceánskych horských chrbtoch, kde erupcie lávy vytvárajú novú zemskú kôru. Teplo v okolí prieduchov a chemicky bohaté prostredie poskytujú obživu pestrej palete organizmov, takže prieduchy vytvárajú na inak zväčša prakticky pustom oceánskom dne akési oázy života. Dosiaľ ich bolo objavených vo všetkých oceánoch vyše 220 - no až teraz v búrlivých a mrazivých vodách okolo Antarktídy.
Gisela Wincklerová s tromi kolegami vytypovala šesť oblastí na Tichomorsko-antarktickom chrbte, kde by sa mali vyskytovať hydrotermálne prieduchy. Ležia približne 3200 kilometrov od Nového Zélandu, najbližšej obývanej súše, a 1600 kilometrov od západného pobrežia Antarktídy.
Základom bola analýza zloženia morskej vody. Oceán je rozvrstvený – redšia voda je hore, hustejšia dole. Plyny z hydrotermálnych prieduchov zahŕňajú vzácny izotop hélium-3, ktorý sa vmiešava do vrstvy hustej vody a zostáva v nej, pričom vytvára akýsi chochol, ktorý sa môže tiahnuť tisíce kilometrov.
Wincklerová s kolegami na taký chochol, zdanlivo na nepatričnom mieste, narazila pri výskume výmeny plynov medzi oceánskymi hlbinami a atmosférou. Nachádzal sa na juhu Tichého oceánu pod iným, ktorý pochádza z Východného tichomorského chrbta, kde sú jedny z dosiaľ najlepšie preskúmaných hydrotermálnych prieduchov. Bol však príliš hlboko na to, aby vznikal v tom istom zdroji.
Pravdepodobné zdrojové oblasti na Tichomorsko-antarktickom chrbte sú rozložené na asi 550 kilometroch, čo tvorí sedem percent z dĺžky tohto chrbta. Ide o sopečné hory takmer päť kilometrov pod hladinou oceánu. Vysoké sú vyše 1,5 kilometra a ich svahy pretínajú strmé kaňony a zlomové zóny, vznikajúce rozširovaním morského dna.
Objavy prieduchov v polárnych vodách nebudú jednoduché. Ukázala to aj výprava v roku 2007, ktorá chcela pozorovať skôr objavené prieduchy na Gakkelovom chrbte medzi Grónskom a Sibírou. Našla oblasti teplej vody, samotné prieduchy nie. No zúžila hľadanie na plochu 400 kilometrov štvorcových, kde by malo byť aj sedem nových prieduchov vrátane jedného "čierneho fajčiara" (black smoker), chrliaceho tmavú zmes vody a plynov.
Tím Gisely Wincklerovej vytypovanými oblasťami zvýšil šance objavov prieduchov na Tichomorsko-antarktickom chrbte. Prvé podmorské hydrotermálne prieduchy boli objavené iba koncom 70. rokov 20. storočia. Dnes sa ich blízke okolie a možno aj vnútro a priľahlé vrstvy pod oceánskym dnom považujú za jednu z možných oblastí, kde na Zemi mohol vznikať život – mikróby, odolávajúce chemickým a fyzikálnym extrémom.
Zdroj: Komuniké The Earth Institute at Columbia University z 3. 3. 2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
