Aktuálne správy Späť na správy
Astronómia: Našli sa stopy z čias „budovania“ Mliečnej cesty
Thursday 26 November 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Londýn 26. novembra (TASR) – Vesmírna analógia archeologických vykopávok odhalila, že zoskupenia množstva hviezd nazývané guľové hviezdokopy sú zrejme všetky zvyškami malých prvotných galaxií, splynutím ktorých vznikla naša Mliečna cesta.
K tomuto záveru nezávisle dospeli v časopise Nature dva tímy astronómov. Štvorčlenný juhokórejský, ktorý viedol Jae-Woo Lee z Univerzity Sejong v Soule a dvanásťčlenný medzinárodný, ktorý viedol Francesco Ferraro z Bolognskej univerzity (Taliansko) a tvorili ho vedci z jeho vlasti, Holandska, USA a Chile.
Guľové hviezdokopy sú zhluky státisícov až miliónov hviezd, ktoré ako včelí roj obklopujú hlavné teleso Mliečnej cesty a obiehajú okolo jej stredu. Známych je ich asi 150.
Zahŕňajú veľmi staré hviezdy s takmer totožným – nízkym – obsahov prvkov hmotnejších ako vodík a hélium. Preto sa predpokladá, že predmetné hviezdy vznikli prakticky naraz a netvoria rôzne staré populácie, zvyčajné v prípade galaxií.
Každé pravidlo však máva výnimky. Najmä o guľovú hviezdokopu omega v súhvezdí Kentaura čiže omegu Centauri, vôbec najhmotnejšiu, v ktorej sa pozorujú viaceré hviezdne populácie rôzneho zloženia a veku. A M22 čiže Messier 22 v súhvezdí Strelca.
Obidva tieto prípady sa vysvetľovali predpokladom, že omega Centauri a M22 sú vlastne zvyšky malých, takzvaných trpasličích galaxií, ktoré kedysi dávno svojou mohutnou gravitáciou rozrušila a takmer celé pohltila Mliečna cesta.
V tomto ohľade sa však teraz obe výnimky stávajú pravidlom. Juhokórejský tím totiž na základe obsahu vápnika doložil, že viaceré hviezdne populácie sa vyskytujú najmenej v 19 guľových hviezdokopách. V siedmich z nich to podporujú aj obsahy ďalších prvkov hmotnejších ako vodík a hélium.
Podstatné tu je, že tieto prvky do hviezdokop museli „dodať“ hviezdne výbuchy označované ako jav supernovy. Hviezda pri ňom obrovskou rýchlosťou odhodí do medzihviezdneho priestoru povrchové vrstvy, spolu s hmotnejšími prvkami, syntetizovanými pri výbuchu. Nuž a tieto vrstvy si mohli udržať iba oveľa masívnejšie sústavy, ako je drvivá väčšina dnešných guľových hviezdokop. Záver: sú to zvyšky trpasličích galaxií.
To isté vyšlo aj medzinárodnému tímu. Pozoroval guľovú hviezdokopu Terzan 5, ktorá sa na rozdiel od iných, obiehajúcich v hale, vonkajšej časti Mliečnej cesty, nachádza vo výduti, ktorá obklopuje jej stred. Dalo sa to iba infračervenými detektormi, bežné svetlo k nám odtiaľ neprenikne, lebo ho pohlcujú oblaky medzihviezdneho prachu.
Infračervené pozorovania v Terzan 5 odhalili prítomnosť najmenej dvoch hviezdnych populácií s rôznym vekom a obsahom železa, prvej spred asi 12 miliárd rokov, druhej spred asi šiestich miliárd rokov. A že Terzan 5 má väčšiu hmotnosť, ako sa myslelo.
„História Mliečnej cesty je zakódovaná v jej najstarších zlomkoch, ako sú guľové hviezdokopy a iné hviezdne sústavy, ktoré boli svedkami celej jej evolúcie. Tento výskum otvára nové okno na našu galaktickú minulosť. Navyše to môže byť prvý zo série objavov, ktoré osvetlia vznik výdutí v galaxiách. Za prachom stredovej výdute Mliečnej cesty sa azda skrýva ešte niekoľko podobných sústav,“ povedal Francesco Ferraro.
Hlavné zdroje: Nature z 26. novembra 2009; Komuniké European Southern Observatory z 25. novembra 2009.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
