Aktuálne správy Späť na správy
Civilizácia: Poľnohospodárstvo pre 21. storočie
Saturday 27 February 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Washington 27. februára (TASR) – Populačný rast, obmedzenia ornej pôdy a zásob sladkej vody i zmena klímy volajú po ráznych zmenách svetového poľnohospodárstva, ak má pokryť dopyt po potravinách, krmovinách, vláknovinách a biopalivách.
V časopise Science to napísala Nina Fedoroffová, vedecko-technická poradkyňa ministerky Hillary Clintonovej a administrátora agentúry pre medzinárodnú rozvojovú pomoc pri Ministerstve zahraničia USA vo Washingtone, s pätnástimi kolegami z vlastnej krajiny, Kene, Srí Lanky, Mexika, Izraela a Saudskej Arábie.
Okolo roku 2050 má byť ľudí asi o tri miliardy viac ako dnes. No výmera ornej pôdy už polstoročie takmer stagnuje – uberajú z nej totiž sídla, infraštruktúra, zasoľovanie a šírenie púští. Prejavuje sa aj nedostatok sladkej vody.
Európska vlna horúčav v lete 2003 zahubila azda až 50 tisíc ľudí, a to bola priemerne iba 3,5 stupňa Celzia nad normálom. Popri tejto bilancii zaniklo vtedajšie až 36-percentné zníženie výnosov zrnovín a plodov. V polovici storočia môžu byť také letá bežné a do roku 2090 vo väčšine sveta horúcejšie, ako doteraz rekordné.
Výnosy najdôležitejších plodín pri teplotách značne nad 30 stupňov Celzia strmo klesajú, čo síce môžu zmierniť efektívnejšie a trvalo udržateľné metódy, avšak udržanie výnosov bude čoraz ťažšie. O zvýšení ani nehovoriac.
Klimatická zmena zasiahne poľnohospodárstvo aj zvýšením hladín morí. Topenie ľadovcov so zmenou zrážkových režimov zextrémnia sezónne vysoké prietoky riek a záplavy.
Potravinovú bezpečnosť nezaistí prenos modernej agronomickej a potravinárskej technológie tam, kde dosiaľ nie sú. Ani úplnejšie využitie genetickej premenlivosti našich terajších plodín, ani rozvoj ekofarmárstva.
Treba zlepšiť konvenčné i molekulárne šľachtenie. Riešenie sa nezaobíde bez genetických modifikácií, prispôsobujúcich dnešné plodiny na vyššie teploty, primálo či naopak priveľa vody, zasoľovanie, nové mikrobiálne patogény a hmyzích škodcov, a efektívnejšie využívanie živín, najmä dusíka, aby sa dali obmedziť hnojivá.
Skreslené pohľady verejnosti na poľnohospodárske biotechnológie sú neúnosné. Treba sa držať vedeckých dôkazov. V roku 2008 sa geneticky obmenené plodiny pestovali v 25 krajinách (z toho 15 rozvojových) na výmere takmer 120 miliónov hektárov. Konzumujú sa 13 rokov. Prvé rozsiahle pestované zvýšili výnosy a príjmy poľnohospodárov, znížili potrebu pesticídov, herbicídov a orby. Tomu už nezodpovedajú regulačné opatrenia. Azda najviac škodí výsledné minimálne zapojenie výskumníkov z verejného sektora. Komerčné firmy sa obmedzujú na plodiny s veľkým trhom semien. Potenciál sa nevyužíva.
Regulácie treba prehodnotiť podľa dôkazov a skúseností. To nevylučuje zlepšenie dnešných plodín, takže obstoja pri vyššej teplote a menšom množstve vlahy a iných vstupov. Chce to však nové prístupy, metódy a technológie, nové „konvenčné“ plodiny, ako aj celé nové poľnohospodárske systémy.
Napríklad rozvoj akvakultúry. Kilogram ryby sa dá vyprodukovať v 50 litroch vody. Avšak krmivo nebude môcť byť ďalej založené na múčke z ulovených divých rýb a chovatelia budú musieť vyriešiť problém s organickým odpadom a patogénmi.
Inou možnosťou je rozvoj poľnohospodárstva v suchých oblastiach a na zasolenej pôde, vrátane zavlažovania slanou vodou i využitia priesaku z jej prírodných či umelých jazierok ako zdroja živín. Veľkomeradlové odvádzanie morskej vody do vnútrozemia, najmä v pobrežných púštnych oblastiach, by tiež obmedzilo stúpanie úrovne hladín.
Namieste je širšia integrácia akvakultúry a poľnohospodárstva, ako sa to už deje v ázijských krajinách, zahŕňajúca organizmy z rôznych úrovní potravnej pyramídy – najznámejším príkladom je tu chov rýb na zaplavených ryžových poliach.
Hlavným cieľom poľnohospodárstva pre horúcejší a zaľudnenejší svet musí byť uzavretie slučky tokov živín od mikróbov a rastlín k zvieratám a späť, pri maximálnom využívaní slnečného svetla a morskej vody. Tým klesnú nároky poľnohospodárstva na pôdu, energiu a sladkú vodu, ako aj znečisťovanie hnojivami a živočíšnym odpadom.
Pokrok pri odstraňovaní hladu, reálneho či jeho hrozby, vyžaduje rozšírenie a zdokonalenie už vyvíjaných inovatívnych prístupov. Avšak najmä to neodsúvať.
Zdroj: Science z 12.2.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
