Aktuálne správy Späť na správy
HISTÓRIA: Prešporok stratil za cisára Jozefa II štatút korunovačného mesta
Thursday 18 February 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 18. februára (TASR) – Rímsko-nemecký cisár Jozef II. Habsburský, predstaviteľ osvietenského absolutizmu, zomrel vo Viedni 20. februára 1790. Vydal tisícky patentov a nariadení, ktoré mali regulovať všetky stránky života spoločnosti. K najvýznamnejším patril tolerančný patent a zrušenie nevoľníctva.
Jozef II. sa narodil 13. marca 1741 ako najstarší syn Márie Terézie a Františka I. Lotrinského. Už ako šesťročný vedel čítať a písať v niekoľkých jazykoch. Bol dvakrát ženatý, ako prvú manželku mu Mária Terézia vybrala vnučku Ľudovíta XV. Izabelu Parmskú a po jej smrti ho donútila zobrať si sesternicu Máriu Jozefínu Bavorskú. Jozefovi sa však vôbec nepáčila, udržiaval známosti s prostitútkami a niekoľkokrát sa nakazil kvapavkou. Mária Jozefína rovnako ako Izabela zomreli na kiahne. Viac sa neoženil.
Od roku 1765 bol Jozef II. spoluvládcom Márie Terézie. S matkou mal konflikty, najmä pre spôsob vládnutia a rozdielne politické názory. Po jej smrti v roku 1780 sa stal cisárom Svätej rímskej ríše nemeckého národa, rakúskym arcivojvodom, uhorským a českým kráľom. Za českého ani uhorského kráľa sa nedal korunovať, aby nebol obmedzovaný pri reformách monarchie.
Nový cisár sa pustil do vytvorenia centralizovaného systému vládnutia v celej ríši na čele s neobmedzeným panovníkom. Vyžadoval, aby nový štátny aparát, vytvorený bez ohľadu na triedny a etnický pôvod a vymenovaný na základe zásluh, bol preniknutý rovnakým duchom oddanosti službe štátu, aký bol vlastný samotnému cisárovi. S cieľom zjednotenia systému riadenia v celej ríši bola ako úradný jazyk zavedená nemčina.
Jeho hlavnými reformami boli v roku 1781 Tolerančný patent, ktorý okrem rímsko-katolíckeho vyznania toleroval aj iné náboženstvá, a Patent o zrušení nevoľníctva (1785). Jozef II. zreformoval systém zákonodarstva: zrušil trest smrti za väčšinu trestných činov a skoncoval s cenzúrou tlače. Zreformoval tiež školský systém: zaviedol povinné základné vzdelanie. Cisár bojoval s vplyvom cirkvi: zatvoril vyše 700 kláštorov, znížil počet mníchov a mníšok zo 65.000 na 27.000 a čiastočne sekularizoval cirkevný majetok.
Jedna z jeho reforiem však poškodila vtedajšiu Bratislavu, ktorá bola hlavným mestom Uhorska a korunovačným mestom uhorských kráľov. Rozhodol o tom, že Prešporok prestal byť roku 1783 hlavným mestom Uhorska a centrálne úrady sa z neho presunuli do Viedne a Budína.
Mocenské ambície Jozefa II. zatiahli Rakúsko do nákladnej vojny s Turkami, ktorá sa skončila fiaskom. Cisár Jozef, ktorý sám viedol svoje vojská proti Turkom, sa v decembri 1788 vrátil sklamaný a s podlomeným zdravím do Viedne. Habsburská monarchia sa dostala na pokraj kolapsu: obmedzenie právomocí stavov viedli v Belgicku a Uhorsku k vzburám, v ďalších provinciách dozrievali nepokoje pre vojnu s Tureckom.
Začiatkom roku 1790 už Jozef chápal, že hrozí rozpad jeho ríše. 30. januára zrušil takmer všetky svoje reformy v Uhorsku okrem Tolerančného patentu a Patentu o zrušení nevoľníctva. 20. februára 1790 Jozef II. nečakane zomrel na tuberkulózu. Jeho smrť uhorská šľachta oslavovala. Pochovali ho vo Viedni v kapucínskej krypte, kde spočívajú ďalší Habsburgovia. V ľudovej tradícii sa o ňom hovorí ako o "dobrom cisárovi".
Kronika Slovenska, Fortuna print, a.s., Bratislava 1998
Kronika ľudstva, Fortuna print, spol. s.r.o., Bratislava 1992
www.zivot.lesk.cas.sk, www.texty.citanka.cz, www.krugosvet.ru, www.encyklopedia.sme.sk
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
