Aktuálne správy Späť na správy
Správanie zvierat: Opice si vyňuchávajú geneticky vhodných partnerov
Wednesday 25 November 2009 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Durham 25. novembra (TASR) – Samice opíc mandrilov potvrdzujú pravdivosť príslovia, že opaky sa priťahujú. "Volia" si partnerov pre párenie s odlišnými génmi, ako záruku zdravého a silného potomstva.
V časopise Journal of Evolutionary Biology to oznámil medzinárodný tím Jo Setchellovej z Durhamskej univerzity v Británii. Popri jej britských krajanoch, aj z Cambridgeskej univerzity, v ňom boli vedci z Francúzska a zo stredoafrického Gabonu.
Mandril pestrotváry (Mandrillus sphinx) obýva tropický dažďový prales na juhu Kamerunu, v Gabone, Rovníkovej Guinei a v Konžskej republike.
Slovo mandril značí "človek-opica", hoci tento tvor nepatrí k ľudoopom. Je to však najväčšia opica na svete. Samce dosahujú hmotnosť až 35 kilogramov, samice voči nim iba tretinovú, ako výrazný príklad tzv. pohlavného dimorfizmu mnohých primátov.
Samce tohto mandrila sú pestro sfarbené, červeno, modro a purpurovo na tvári, zadku a genitáliách, samice fádnejšie. Mandrily žijú spoločensky, vytvárajú skupiny až 800 jedincov a v zajatí sa dožívajú až 25 rokov. Ide o blízkych príbuzných paviánov.
Jo Setchellová s kolegami skúmala 200 mandrilov v Gabone. Zamerali sa na priebeh reprodukcie a analýzu krvných vzoriek. Vyšlo najavo, že samice sa prednostne pária so samcami, ktoré majú odlišné gény ako ony.
Účelom je očividne zabrániť príbuzenskému kríženiu, pri ktorom je vysoká pravdepodobnosť výskytu defektného alebo slabšieho a tým menej životaschopného potomstva. Vyššia genetická rozmanitosť pri nepríbuzenskom krížení podporuje tiež prežitie populácie ako celku a preto zohráva kľúčovú úlohu v evolúcii.
Rozlišovanie sa týkalo tzv. hlavného histokompatibilného komplexu (MHC), zoskupenia génov, ktoré pomáha vybudovať bielkovinové zložky imunitnej sústavy. Tie potom cez interakciu s baktériami na povrchu tela ovplyvňujú telesné pachy.
Práve pachmi by sa dal vysvetliť výsledok výskumu: samice si jednoducho vhodného partnera "vyňuchajú". Dobre poznajú vlastný pach, sčasti podmienený génmi, a tak rýchlo postrehnú, že predmetný samec má iný.
O čomsi podobnom sa uvažuje aj v prípade ľudí, hoci to stále predstavuje kontroverznú teóriu. Ak je pravdivá, tento spôsob partnerskej voľby azda bol významný v minulosti - dnes už máme na rozdiel do mnohých iných cicavcov vrátane primátov dosť slabý čuch.
Samice mandrilov by si tiež mohli "voliť" partnerov výberovým oplodnením. Hoci by sa párili s viacerými samcami, ich telá by odmietli spermie samcov s podobnými génmi a naopak prijali spermie samcov s odlišnými génmi.
Vedci však preferujú skôr pachové vysvetlenie. Samce mandrilov totiž majú na hrudi pachovú žľazu, ktorou sa trú o stromy a tak samiciam inzerujú svoju prítomnosť.
"Tieto výsledky sú veľmi vzrušujúce a je to vôbec prvý raz, čo sa podarilo preukázať selekciu zameranú na genetickú zlučiteľnosť v prípade druhu, ktorý žije vo veľkých skupinách s mnohými samcami a samicami," povedala Jo Setchellová.
Zdroje:
Komuniké Durham University z 24.11.2009
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
