Aktuálne správy Späť na správy
Archeológia: Vedci zdokonalili rádiouhlíkový "stroj času"
Saturday 20 February 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Belfast 20. februára (TASR) – Po takmer 30-ročnom úsilí sa podarilo dotvoriť základný nástroj pre datovanie pozostatkov a archeologických artefaktov. Môže to priniesť odpovede na základné otázky, ktoré vyvstávajú pri výskume dejín nášho ľudského druhu. V časopise Radiocarbon to napísal 28-členný medzinárodný tím Pauly Reimerovej a Gerryho McCormaca z Queen's University v Belfaste (Británia).
Médiá zvyčajne nevenujú pozornosť vedeckej metodike. Tentoraz by mali. Archeológovia a antropológovia totiž dostávajú do rúk mimoriadne cenný nástroj na osvetlenie mnohých záhad sprevádzajúcich v posledných 50.000 rokoch náš druh - anatomicky moderných ľudí nazývaných Homo sapiens. Práve v tomto rozpätí sa totiž odohrala prevažná časť ich migrácie z africkej kolísky do zvyšku Starého i do Nového sveta. A práve do takej časovej hĺbky odteraz siaha zdokonalená verzia tzv. kalibračnej krivky, nevyhnutnej pre správne datovanie – kľúč k vysvetleniu a pochopeniu nálezov – najrôznejších organických zvyškov rádiouhlíkovou metódou, využívajúcou rozpad izotopu uhlíka C14.
Vedci novú krivku označili INTCAL09, podľa roku dokončenia a názvu medzinárodnej pracovnej skupiny (INTCAL). Popri samotnom prehĺbení absolútneho časového dosahu krivky znamená aj podstatné spresnenie jej skorších úsekov voči doterajším verziám.
To má obrovský význam napríklad v rámci výskumu prenikania Homo sapiens do Európy, počínajúc dobou pred asi 45.000 rokmi, kde sa stretli s jej pôvodnými obyvateľmi, Homo neanderthalensis čiže neandertálcami.
S prvými európskymi Homo sapiens sa spája tzv. kultúra aurignacienu, ktorej výskum - beztak trpiaci fragmentárnosťou nálezov - brzdia nejasnosti okolo datovania. Ide aj o otázku, prečo neandertálci zmizli zo scény, kým my sme na nej zostali. Klímou – blížil sa vrchol ľadovej doby – to asi nebolo, neandertálci zvládli najmenej dve predchádzajúce. Lenže pri tej poslednej tu neboli sami...
"Novú rádiouhlíkovú kalibračnú krivku budú používať archeológovia a geológovia na celom svete, aby premenili rádiouhlíkové určenia veku na zmysluplnú časovú škálu, ktorú bude možné porovnať s historickými dátumami alebo inými odhadmi kalendárneho veku. Má to skutočne veľký význam, pretože táto dohodnutá kalibračná krivka teraz siaha cez celé normálne rozpätie rádiouhlíkového datovania, až po 50.000 rokov v minulosti. Navyše, porovnanie novej krivky so stĺpcovými vzorkami ľadu z hĺbkových vrtov či inými klimatickými archívmi poskytne informácie o zmenách slnečnej činnosti a systému oceánskych prúdov," povedala Paula Reimerová.
Rádiouhlíkové datovanie vychádza z faktu, že rastliny a živočíchy počas života pohlcujú malé množstvá rádioaktívneho uhlíka C14 z atmosférického oxidu uhličitého. Odumretím či smrťou to však končí a následne sa v nich uhlík C14 rozpadá. Z jeho zvyšku vo vzorke a známeho polčasu rozpadu 5730 rokov sa priamo odvodzuje vek vzorky.
Má to však háčik. Množstvo uhlíka C14 v atmosfére sa mení účinkom faktorov, ako sú napríklad intenzita magnetického poľa Zeme a slnečná činnosť, takže pri rádiouhlíkovo získaných dátumoch treba uplatniť korekciu – a na to je kalibračná krivka.
Ako hranica časového dosahu rádiouhlíkovej metódy sa najčastejšie udáva 50.000 rokov, kam siaha INTCAL09. Staršie vzorky už obsahujú primálo uhlíka C14 pre spoľahlivé merania dnešnou technikou. Niektorí vedci však napriek tomu hovoria až o vyše 60.000 rokoch.
Zdroj: Komuniké Queen's University of Belfast z 11.2.2010
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
