Aktuálne správy Späť na správy
Paleontológia: Dlhé dejiny filtrujúcich morských obrov
Saturday 20 February 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Oxford/Dunedin 20. februára (TASR) – Veľké ryby, filtrujúce planktón z morskej vody, existovali vyše sto miliónov rokov už v druhohorách. Keď na ich konci vymreli, uvoľnený priestor zaplnili zväčša veľké morské cicavce, predkovia dnešných kosticových veľrýb.
V časopise Science to v dvoch samostatných článkoch napísali Matt Friedmann z Oxfordskej univerzity (Veľká Británia) so šiestimi kolegami a Felix Marx z Otagskej univerzity v Dunedine (Nový Zéland) a Bristolskej univerzity (Veľká Británia) s Markom Uhlenom z Univerzity Georgea Masona vo Fairfaxe (štát Virgínia, USA).
Drobné rastlinné a živočíšne organizmy čiže fyto- respektíve zooplanktón dnes z morskej vody filtrujú tri hlavné skupiny tvorov. Pravdepodobne práve vďaka tomuto spôsobu obživy takmer všetky patria medzi najväčšie v rámci svojho morfologického typu.
V prvom rade sú to kosticové veľryby čiže kosticovce. Aktuálne aj celkovo najväčšie známe živočíchy na Zemi, prinajmenšom stavovce. Potravu si z vody filtrujú pomocou špeciálnych hrebeňovitých „lamiel“ z keratínu, ktoré im v radoch vyrastajú z hornej čeľuste. Ďalej sú to niektoré veľké žraloky a napokon niektoré veľké raje, ktoré si v oboch prípadoch potravu filtrujú zasa prstovitýmu výrastkami v žiabrových oblúkoch.
Tím Matta Friedmana našiel v múzejných depozitoch druhohorné fosílie, pochádzajúce z Ázie, Európy a Severnej Ameriky, ktoré predstavujú najstaršie známe príklady rýb, filtrujúcich si potravu z morskej vody. Naberali ju doširoka roztvorenými papuľami a po preosiatí vypúšťali cez žiabre. Buď boli nepreskúmané, alebo zle zaradené.
Zväčša ide o niekoľkometrové lúčoplutvé tzv. pachycormiformné ryby, primitívnych členov skupiny, ku ktorej patrí väčšina dnešných kostnatých rýb. Ich najväčším zástupcom je až deväťmetrová Leedsichthys, ktorej anatómiu v roku 1988 iní vedci vysvetlili práve filtrovaním potravy z vody. Nato prevládol odborný konsenzus, že zosobňovala izolovaný a krátkodobý evolučný experiment. Teraz sa to však javí úplne inak.
Spolu so spomenutými novo posúdenými a zaradenými múzejnými fosíliami načrtáva obraz skupiny veľkých obyvateľov mora, ktorí si potravu filtrovali z vody podobne ako dnešné žraloky a raje. Na scéne boli v celom rozpätí dôb pred 170 až 65 miliónmi rokov, teda od strednej jury až po koniec kriedy. Napokon ich z nej – tak ako veľké dinosaury – odstránilo masové vymieranie organizmov na konci kriedy a tým aj druhohôr. (Najpravdepodobnejšie ho spôsobil katastrofický dopad vesmírneho telesa či telies na zemský povrch.)
Felix Marx a Mark Uhlen zasa preukázali, že keď po vymretí týchto rýb zaplňovali zvyšný uvoľnený potravný priestor predkovia dnešných veľrýb, rozmanitosť ich druhov určovali dva hlavné faktory. Po prvé, priebeh súbežnej evolúcie rozsievok, rias, ktoré tvoria veľkú časť potravy aj dnešných kosticových veľrýb. Po druhé, teplotné zmeny morskej vody. Analýzou pomerov stabilných izotopov kyslíka doložili, že tieto faktory obmedzovali evolúciu veľrýb a ich príbuzných najsilnejšie v strede treťohôr pred 40 až 30 miliónmi rokov. Možno to súviselo s dôsledkami vtedajšieho prvotného zaľadnenia Antarktídy a sprievodnej prestavby systému oceánskych prúdov, najmä so vznikom okoloantarktického prúdu.
Tak či onak, z filtrujúcich tvorov najskôr vyplnili medzeru po vymretých druhohorných žraloky a raje, počínajúc dobou pred asi 56 miliónmi rokov. Predkovia veľrýb v tomto ohľade začali hrať významnejšiu úlohu až od doby pred asi 34 miliónmi rokov. Hlavný zdroj: Science z 19. februára 2010.
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) hol juh
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
