Aktuálne správy Späť na správy
USA: Etanol možno vyrobiť aj z pomarančových šupiek a novín
Thursday 18 February 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Orlando 18. februára (TASR) – Nová metóda ponúka lacnejšiu a environmentálne priateľskejšiu výrobu etanolu z dosiaľ odpadovej rastlinnej biomasy.
V časopise Plant Biotechnology Journal to oznámil Henry Danielli zo Stredofloridskej univerzity v Orlande (USA) s kolegami.
Náklady na etanol pri tejto metóde voči doterajším klesnú natoľko - pri súbežnej výrazne menšej záťaži životného prostredia, že sa javí ako reálny cieľ urobiť z benzínu v dohľadnej budúcnosti automobilové palivo druhej kategórie.
"Toto môže byť bod obratu, od ktorého budú motorové vozidlá používať tento typ paliva ako normu, v záujme zachovania kvality nášho ovzdušia a zvyšku životného prostredia pre budúce generácie," povedal Henry Danielli.
Vstupnými surovinami pre jeho metódu môže byť rôzny poľnohospodársky, prípadne lesnícky odpad, ako sú pomarančové šupky, avšak aj starý novinový papier. Metóda je použiteľná pri celom rade nepotravinových plodín pestovaných v USA.
Využíva akési koktejly enzýmov získaných z rastlín, ktoré Henry Danielli s piatimi kolegami vyvinul s finančnou podporou Ministerstva poľnohospodárstva USA. Predmetné enzýmy s využitím tzv. transgenézy chloroplastov rozbíjajú steny buniek biomasy. Výsledkom sú cukry, ktoré následná fermentácia premieňa na etanol.
Na etanol sa už fermentuje kukuričný škrob, je v tom však environmentálny háčik: etanol z kukurice napokon produkuje viac emisií skleníkových plynov ako benzín. Etanol vyrobený Danielliovou metódou oproti tomu produkuje výrazne menej emisií skleníkových plynov ako benzín a mnohé rozšírené spôsoby výroby elektriny.
Vhodných surovín je pritom naporúdzi dosť, najmä poľnohospodárskych odpadov, takže nehrozí nič také, ako nedostatok potravín a krmovín alebo nedávne výrazné stúpanie ich cien, ku ktorému prispela výroba etanolu z potravinových plodín. Napríklad iba v samotnom štáte Florida sa každý rok vyhodí také obrovské množstvo pomarančových šupiek, že by sa z neho dala vyrobiť azda až takmer miliarda litrov etanolu.
Henry Danielli sa domnieva, že zatiaľ nijaká firma na svete nedokáže skutočne efektívne a s minimálnou záťažou životného prostredia vyrábať etanol z celulózy, teda z dreva a z iných nestráviteľných častí rastlinného tkaniva.
Zloženie použitého enzýmového kokteilu závisí na vstupnej odpadovej surovine – zmena biomasy na cukor a napokon na etanol niekedy vyžaduje vyše 10 enzýmov. Napríklad pomarančové šupky vyžadujú viac pektinázy, drevný odpad zasa viac xylanázy. Všetky enzýmy z kokteilov sa však vyskytujú v prírode, kde ich produkuje pestrá paleta mikroorganizmov, vrátane baktérií a húb.
Henry Danielli s kolegami takto naklonovali gény z húb, podieľajúcich sa na hnilobných procesoch v dreve. Predmetné enzýmy potom produkovali v tabakových rastlinách. Taký postup znižuje náklady voči továrenskej syntéze enzýmov až tisícnásobne, čo sa premieta do podstatného zlacnenia vyrobeného etanolu.
Ak si vedci zvolili ako "prostredníka" práve tabak, mali na to niekoľkých dôvodov. Nie je to potravinová plodina, po prepočte produkuje veľké množstvo energie na hektár a napokon toto alternatívne využitie môže ďalej obmedziť jeho úlohu vo fajčení.
Hlavný zdroj: Komuniké University of Central Florida z 18. februára 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
