Aktuálne správy Späť na správy
Archeomedicína: Rodina a smrť faraóna Tutanchamóna
Wednesday 17 February 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Káhira/Tübingen/Chicago 17. februára (TASR) – Nové "vyšetrenie" viacerými metódami, vrátane analýzy DNA, doložilo rodinné vzťahy faraóna Tutanchamóna, ktorý sa stal slávnym vďaka objavu jeho prakticky neporušenej hrobky. Určilo tiež pravdepodobné príčiny jeho úmrtia.
V najnovšom čísle prestížneho časopisu Journal of the American Medical Association to oznámil 17-členný medzinárodný tím, ktorý viedli Záhí Hawás z Najvyššej rady pre pamiatky v Káhire (Egypt) a Carsten Pusch z Tübingenskej univerzity (Nemecko). Okrem vedcov z Egypta a Nemecka v ňom boli dvaja z Talianska.
Tutanchamón bol zrejme posledný rodom legitímny panovník 18. dynastie egyptskej Novej ríše, ktorá vládla v rokoch 1550 až 1295 pred n.l. a patrila k najmocnejším. Zakladatelia oslobodili Egypt spod nadvlády zrejme sýrskych Hyksósóv, nasledovníci si podmanili územia na severovýchod od Egypta až po Eufrat a na juhu hlboko do Núbie.
Počas celej dynastie však jestvovalo silné napätie medzi kráľovskou mocou a od oslobodenia Egypta a preloženia metropoly do Théb (Uksúr, Luxor) priveľmi mocnými Amonovými kňazmi. Prinajmenšom od faraónky Hatšepsut, ktorá im, aby v nich získala oporu pre vládu ženy, udelila ďalšie privilégiá na úkor kráľovskej moci. To napokon viedlo k zavedeniu de facto monoteizmu faraónom Amenhotepom IV. čiže Achnatonom. Táto náboženská reforma však nesporne podkopala moc dynastie a pravdepodobne prispela k jej vymretiu.
Tutanchamón zomrel ako 19-ročný v deviatom roku svojej vlády, približne v roku 1324 pred n.l. Pred objavom jeho hrobky v Údolí kráľov (označenej KV62, King Valley 62), ktorý v roku 1922 uskutočnil britský archeológ Howard Carter, sa o ňom takmer nevedelo. "Deficit historickej slávy" však vyrovnali poklady z iba nepatrne porušenej hrobky.
Vnútorná komora so sarkofágom, truhlami a múmiou bola v čase objavu úplne neporušená, múmiu však poškodila neskoršia manipulácia. O Tutanchamónovej smrti v tak mladom veku sa rozsiahlo špekulovalo, údajné príčiny siahali od chorôb a úrazov, na ktoré ukazovala anatomická analýza múmie, po vraždu v snahe získať moc. Úvahy o chorobách podporili náznaky anomálnej fyziognómie dobových panovníkov, vrátane zženštilosti.
Tieto náznaky sa však zakladali najmä na umeleckých podobizniach panovníkov. Záhí Hawás s kolegami teraz dosiaľ najdôkladnejšie porovnali 11 kráľovských múmií z Novej ríše, ktoré podľa archeologických dôkazov mali určitý vzťah k Tutanchamómovi.
Od septembra 2007 do októbra 2009 ich skúmali antropologicky, rádiologicky a geneticky, pričom predtým boli s určitosťou známe identity iba troch múmií. Základných 11, štyroch mužov a siedmich žien, z rokov 1410 až 1324 pred n.l. pre kontrolu porovnali s piatimi staršími kráľovskými zo skorej Novej ríše (1550-1479 pred n.l.), kde sa nejavila blízka príbuznosť s Tutanchamónom. Takto sa podarilo zrekonštruovať päťgeneračný rodokmeň Tutanchamónovej rodovej línie.
Výskum definitívne pridelil mená niekoľkým dosiaľ neistým múmiám. KV35EL patrila Achnatonovej matke, kráľovnej Teje – a tým starej matke Tutanchamóna, keďže vzorky DNA potvrdili Achnatonovo otcovstvo a vysokú pravdepodobnosť jeho identity s múmiou KV55, ktorej anatomická a krvná podobnosť s Tutanchamónom už bola známa.
Múmia KV35YL, pravdepodobná Tutanchamónova matka, bola zrejme aj Achnatonovou sestrou, faraóni si bežne brali sestry za manželky. Juja a Tuja sú teraz s určitosťou doložení ako Tutanchamónovi praprarodičia z Tejinej strany a Amenhotep III. a Teje ako prarodičia, dva ženské plody (5- a 7-mesačné) z Tutanchamómovej hrobky ako jeho dcéry.
Výskum neodhalil na múmiách Achnatona ani Tutanchamóna nijaké znaky odvodené z umeleckých artefaktov. Takzvaný amarnský štýl bol asi oficiálne nariadený, Achnaton mohol mať náboženské dôvody, prečo sa nechal spodobňovať zženštilo.
Na druhej strane sa v Tutanchamónovej rodine našli početné znaky hromadenia chorobných defektov, vrátane kostných. Hoci nič z toho samé osebe mladého kráľa nezahubilo. Genetici našli stopy parazitického prvoka plazmódia, ktorý spôsobuje maláriu, u Tutanchamóna a ďalších troch múmií, ako najstarší dôkaz malárie u dobre datovaných múmií.
Tutanchamónovu smrť zrejme zapríčinila kombinácia malárie a kostnej nekrózy vyvolanej nedostatočným prítokom krvi do kostí. Na jeho problémy s chôdzou poukázal už nález palíc a niektorých špecifických liekov v hrobke. K tomu treba prirátať iste vážne následky známej fraktúry stehnovej kosti, asi po páde. Definitívne sa zrodila molekulárna egyptológia.
Zdroje:
Journal of the American Medical Association zo 17. februára 2010
Komuniké JAMA and Archives Journals zo 16. februára 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
