Aktuálne správy Späť na správy
Čína čoraz viac trpí okysľovaním pôdy
Tuesday 16 February 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Peking 16. februára (TASR) – Nadmerné používanie dusíkatých hnojív silne okyslilo pôdu na čínskom vidieku, čo ohrozuje jej úrodnosť.
V predbežnom online vydaní časopisu Science (Science Express) to napísal desaťčlenný medzinárodný tím, ktorý viedol Čang Fu-suo z Čínskej poľnohospodárskej univerzity v Pekingu. Prvým autorom bol J. H. Guo. Okrem čínskych poľnohospodárskych vedcov boli v tíme ešte dvaja z Veľkej Británie a ekológ z USA.
Čínske poľnohospodárstvo zažilo od 80. rokov minulého storočia veľký rozmach. Krajina sa napríklad stala najväčším svetovým producentom zrnovín. Popri nových odrodách hlavných plodín, ako sú ryža, pšenica a kukurica, tvorí pozadie tohto úspechu intenzívne chemické hnojenie. Najmä dusíkatými látkami, ako je močovina.
V roku 2007 sa v krajine vypestovalo 502 miliónov ton zrnovín pri spotrebe 32,6 miliónov ton dusíkatých hnojív. Porovnanie s rokom 1981 ukazuje 54-percentný vzrast úrody zrnovín pri 191-percentnom náraste použitého množstva dusíkatých hnojív.
Čínski farmári voči svojim náprotivkom v Európe a Severnej Amerike hnojivami naozaj nešetria. Ani na poliach, ani v skleníkoch. Hoci ich v poslednom čase kvária ceny, tlak na maximalizáciu výnosov je stále silnejší. Pri dvojplodinovom hospodárení (pšenica-kukurica, ryža-pšenica, ryža-ryža) sa na poliach hnojí typicky vyše 500 kilogramami dusíka na hektár ročne, efektívnosť využitia dusíka je iba 30 až 50 percent. V skleníkoch provincie Šan-tung juhovýchodne od Pekingu sa používa až neuveriteľných vyše 4000 kilogramov dusíka na hektár ročne, efektívnosť využitia dusíka je však iba na úrovni desiatich percent.
Prebytok dusíka v pôde spôsobil okyslenie veľkých plôch poľnohospodárskej pôdy. To v dlhodobejšom horizonte nevyhnutne zníži jej úrodnosť. Prirodzene kyslé pôdy celosvetovo predstavujú asi 30 percent nezaľadnenej súše. Súvisia s nízkou biodiverzitou a biologickou produktivitou. Zväčša ide o staré pôdy a tie v oblasti vysokých zrážok. Majú deficit fosforu a sú toxické kvôli hliníku. Ich kyslosť je plodom dlhého geologického vývoja. Čínske polia a skleníkové záhony sa oproti tomu silne okyslili za necelých 30 rokov.
Čang Fu-suo s kolegami sústredil všetky uverejnené údaje o kyslosti čínskej pôdy z rokov 2000 až 2008 a zostavili dve ďalšie databázy. Jednu pre 80. roky minulého storočia, druhú pre prvé desaťročie nášho – obe rozdelené podľa šiestich pôdnych skupín. Tieto databázy dokladajú silné okyslenie pôdy vo všetkých veľkých čínskych agrozónach.
Vyšlo, že kolobeh nadmerného dusíka v pôde produkuje 20 až 221 kilomólov vodíkových iónov na hektár ročne, pričom odber katiónov ako vápnik, horčík a draslík z pôdy rastlinami k tomu pridáva ďalších 15 až 20 kilomólov vodíkových iónov na hektár ročne. Pôsobenie kyslých dažďov je zanedbateľné, 0,4-2 kilomóly vodíkových iónov na hektár ročne. Hnojivá tu "prebíjajú" kyslé dažde desať až stokrát.
Takéto okyslenie by napravilo iba použitie z viacerých praktických dôvodov nerealistického množstva uhličitanu vápenatého. Na 1 kilogram dusíka z hnojiva by totiž bolo treba až desať kilogramov uhličitanu vápenatého. Vo väčšine situácií na poliach by to znamenalo potrebu 1,5 až 2,5 ton uhličitanu vápenatého na hektár ročne, v skleníkoch desaťnásobku.
Hlavný zdroj: Science Express z 11. februára 2010.
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) zsl
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
