Aktuálne správy Späť na správy
SAV: Na životný úspech je podľa Slovákov potrebná usilovná práca a konexie
Tuesday 26 January 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 26. januára (TASR) - Väčšina Slovákov je presvedčená, že na dosiahnutie životného úspechu musia usilovne pracovať, byť ctižiadostiví a ambiciózni a mať dobré vzdelanie. Potrebné je však podľa nich aj poznať správnych ľudí. "V súčasnosti ľudia opäť vnímajú ako dôležité aj politické známosti," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii Roman Džambazovič z katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, ktorý informoval o výsledkoch výskumu ISSP Slovensko 2009-2010.
Z výsledkov tiež vyplýva, že ľudia v súvislosti s dosahovaním životného úspechu pripisujú dnes oveľa väčšiu dôležitosť vzdelaniu, čo Džambazovič považuje za veľké pozitívum. Významný je podľa neho aj nárast vnímania dôležitosti ctižiadosti a ambícií. "Práve mať stanovený cieľ a ísť za ním patrí dnes k imidžu úspešného človeka," objasnil s tým, že najdôležitejším faktorom pre dosiahnutie životného úspechu však zostáva usilovná práca.
Ako vyplýva z výskumu, usilovnú prácu v tejto súvislosti považuje za nevyhnutnú 75,2 percenta opýtaných. O čosi menej, 73,0 percenta ľudí si myslí, že na dosiahnutie životného úspechu je potrená ctižiadosť a ambície. Tretím najdôležitejším faktorom je podľa 68,6 percenta opýtaných dobré vzdelanie. Ako veľmi dôležité vnímajú ľudia podľa Džambazoviča aj vek, mladosť, ochotu riskovať a odvahu.
Súčasťou výskumu je aj porovnanie vnímania dôležitosti určitých skutočností pre dosiahnutie životného úspechu. V tejto súvislosti Džambazovič pripomenul, že v roku 1988 považovali ľudia za najdôležitejšie pre dosiahnutie úspechu poznať správnych ľudí. "Známosti boli dôležité v období socializmu a bol to rozhodujúci faktor pre dosiahnutie životného úspechu," zdôraznil s tým, že za druhý najdôležitejší faktor ľudia považovali usilovnú prácu a za tretí zas talent a nadanie. Dobré vzdelanie podľa Džambazoviča veľkú rolu nezohrávalo. "Slováci podhodnocovali dôležitosť tohto faktora," doplnil.
Ako ďalej uviedol, dôležitosť dosiahnutého vzdelania klesala aj v roku 1993, kedy však ale narastala dôležitosť faktorov, ako je poznanie správnych ľudí. "Sociálny kapitál hral podľa respondentov jednu z rozhodujúcich úloh pre dosiahnutie úspechu," poznamenal Džambazovič s dôvetkom, že v tomto období však ľudia už nepripisovali takú dôležitosť politickým konexiám a známostiam. Význam však začali dávať ochote riskovať. "Schopnosť, výkon, ochota riskovať, usilovná práca. Toto je light motív tohto obdobia," zdôraznil Džambazovič, podľa ktorého bol v roku 1993 najdôležitejší faktor usilovná práca.
Výskum sa tiež zaoberal otázkou rozvrstvenia spoločnosti. V tejto súvislosti Džambazovič uviedol, že Slovensko vníma rozdiely v spoločnosti. Nárast tohto vnímania podľa neho nastal najviac v roku 2001, teda na konci milénia.
Zároveň dodal, že pre rok 2009 bolo typické rovnomernejšie rozvrstvenie spoločnosti. Podľa respondentov, ktorí sa zapojili do výskumu by bol ideálny typ rozvrstvenia spoločnosti taký, kde by bola veľká stredná trieda.
Sociologický ústav SAV spoločne s katedrou sociológie na FiF UK v Bratislave realizovali na jeseň 2009 sociologický výskum ISSP Slovensko 2009-2010. Zber údajov v teréne zabezpečila výskumná agentúra FOCUS, s.r.o. Výskum sa realizoval vďaka pomoci Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) a je súčasťou riešenia projektu Slovensko v kľúčových medzinárodných výskumoch: dvadsať rokov premien spoločnosti.
V súčasnosti je do výskumného programe ISSP zapojených 45 štátov z rôznych kontinentov. Výsledky jednotlivých modulov ISSP teda umožňujú aj medzinárodné porovnanie.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
