Aktuálne správy Späť na správy
Správanie živočíchov: Rybí strážcovia morálky
Monday 11 January 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Londýn 11. januára (TASR) – Priamo nezainteresované samce rýb čističov dozerajú na samice, či "nezdierajú klientov", väčšie koralové ryby. Ak áno, samice potrestajú.
V časopise Science to napísali Nichola Raihaniová zo Zoologickej spoločnosti v Londýne, Alexandra Grutterová z Neuchâtelskej univerzity vo Švajčiarsku a Redouan Bshary z Queenslandskej univerzity v Brisbane (Austrália).
Skúmali gambáče druhu Labroides dimidiatus, neveľké ryby zo skupiny tzv. čističov. Na koralových útesoch sa živia oberaním parazitov z pokožky väčších rýb.
Bdenie nad dodržiavaním pravidiel, ktoré vykonáva priamo nezainteresovaná strana, je známe najmä u človeka. Vysvetľuje sa tak, že hoci vyžaduje od "strážcu morálky" určité investície, minimálne energiu a čas, viac ako vyváži to prospech na úrovni skupiny.
Niektorí teoretici však tvrdili, že aj toto na prvý pohľad altruistické správanie strážcu predsa len má osobné korene. Nichola Raihaniová a jej kolegovia to teraz podporili.
Čističe s klientmi kooperujú tak, že im z pokožky oberajú vonkajšie parazity. Môžu to však zneužívať a klientov "klamať", a to tak, že im popri parazitoch odhryzujú aj hlien z pokožky. Klient to skôr či neskôr zaregistruje a odpláva. Čističe to stále skúšajú, lebo hlien im chutí. Ak majú možnosť, uprednostňujú ho, hoci riskujú stratu klienta. Zaujímavé je, že čističe menej podvádzajú, ak sa o toho istého klienta starajú dvaja naraz.
Skoršie pozorovania v prírodných podmienkach i v laboratórnych akváriách, pri ktorých ako modeloví klienti slúžili doštičky z plexiskla pokryté viac a menej lákavou potravou, ukázali, že vyšší "štandard služieb" pri párovom čistení zabezpečuje lepšia kooperácia samíc.
Väčšie samce pravidelne naháňali menšie partnerky, ak tieto maškrtením na hliene spôsobili odchod klienta, hoci primárnou obeťou bol klient, nie samec. Zjavne preto, aby sa samice pri budúcom klientovi správali kooperatívnejšie.
Keďže samce takto – hoci nepriamo – predsa len čerpajú osobný prospech z celého procesu zberu parazitov, ich správanie predstavuje vynucovanie dodržiavania pravidiel treťou stranou, ktoré sa vyvinulo s ohľadom na výsostne osobné záujmy, nie vďaka takým či onakým všeobecným altruistickým sklonom.
Vedci nasimulovali prírodnú situáciu jednoducho. Na doštičky z plexiskla dali čističmi uprednostňované krevetie mäso a menej obľúbené rybie vločky. Ak sa samica pustila do krevety, doštička okamžite zmizla z dosahu čističov.
Samec po zmiznutí doštičky samicu naháňal a tá potom pri druhom pokuse, keď sa po minúte doštička znovu objavila, maškrtila na krevete s menšou pravdepodobnosťou, v rozpore so svojimi chuťami konzumovala viac vločky. Samce sa vďaka tomu tiež nakŕmili viac.
Keď vedci dočasnou umelou priehradkou zabránili, aby samec naháňal samicu, samice, ktoré maškrtili pri prvom pokuse, to s rovnakou pravdepodobnosťou robili aj pri druhom. Samec za priehradkou ostal hladný.
Takéto správanie môže podľa Nicholy Raihaniovej s kolegami predstavovať kľúčový krok na ceste k vynucovaniu dodržiavania pravidiel treťou stranou v situácii, keď tretia strana nemá zo svojho konania priamy prospech. Teda tak, ako je to aj v prípade človeka.
Zdroj: Science z 8. 1. 2010.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
