Aktuálne správy Späť na správy
Antropológia: Svedectvo zubov pradieťaťa
Saturday 09 January 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bristol 9. januára (TASR) – Porovnanie chrupu dieťaťa skorých Homo sapiens s chrupom detí neandertálcov, neskorších pravekých a dnešných Homo sapiens ukázalo, že náš druh sa ďalej anatomicky vyvíjal aj po príchode do Eurázie a strete s neandertálcami.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámil šesťčlenný tím, ktorý viedli Joăo Zilhăo z Bristolskej univerzity (Veľká Británia) a Erik Trinkaus z Washingtonovej univerzity v St. Louis (štát Missouri, USA). Prvou autorkou článku bola Priscilla Bayleová z Národného prírodovedného múzea v Paríži (Francúzsko).
Vyšlo im to z novej analýzy ľudskej kostry, ktorá sa našla v roku 1998 v Abrigo do Lagar Velho v severnom Portugalsku. Je na viac ako 90 percent úplná a patrila 4- až 5-ročnému dieťaťu, ktoré jeho blížni rituálne pochovali vo výklenku zadnej steny skalného úkrytu.
Podľa datovania nálezového kontextu sa to stalo pred približne 30.000 rokmi, na začiatku gravettienu, druhej kultúrnej fázy spájanej s Homo sapiens. Dieťa, označené ako jedinec Lagar Velho 1 (LaVe1), vykazuje zmes archaických a moderných anatomických znakov, čo vzbudilo búrlivé diskusie o správnom vysvetlení, ktoré stále pokračujú.
Priame kríženie skorých Homo sapiens s neandertálcami sa javí dosť nepravdepodobné a taký záver odporuje aj doterajším výskumom DNA praľudí i dnešných ľudí.
Situáciu navyše komplikujú objavy ďalších výrazne archaických anatomických znakov u viacerých jedincov skorých Homo sapiens, ktorých kosti sa našli v Mladči v Česku, v Peştera cu Oase a Peştera Muierii v Rumunsku a v Les Rois vo Francúzsku.
To všetko odporuje doteraz prakticky všeobecne prijímanému idealizovanému názoru, že skorí Homo sapiens, ktorí prišli do Eurázie a konkrétne Európy z Afriky zrejme najmä cez Blízky východ, boli po anatomickej stránke prakticky rovnakí ako dnešní ľudia.
Joăo Zilhăo a Erik Trinkaus s kolegami porovnali vývojové štádium, stavbu a zloženie skvele zachovaného chrupu dieťaťa LaVe1 (všetky mliečne a takmer všetky stále zuby) s chrupom 2,5- až 3-ročného neandertálskeho dieťaťa, jedinca Roc de Marsal 1 (RdM1) spred približne 76.000, s chrupom 3- až 4-ročného dieťaťa neskorších pravekých Homo sapiens z kultúrnej fázy magdalenienu, jedincom La Madeleine 4 (Mad4) spred približne 12.000 rokov, a napokon s chrupom detí dnešných Homo sapiens.
Mikrotomografia (rezy 3-D objektov pomocou röntgenového snímkovania) vedcom dovolila určiť relatívne štádiá utvárania vyvíjajúcich sa zubov a pomerné obsahy skloviny, dentínu čiže zuboviny a drene v zuboch.
Zistili, že LaVe1 má voči stanovenému štádiu vývoja lícnych zubov oneskorenú tvorbu predných zubov. Tie navyše obsahujú viac dentínu a drene, avšak menej skloviny ako v prípade neskorších a dnešných Homo sapiens. Chrup LaVe1 vo všetkých týchto ohľadoch viac zodpovedá neandertálskemu.
Je to ďalší doklad, že porovnávať neandertálcov s dnešnými či neskoršími pravekými Homo sapiens neumožňuje definitívne závery. Oveľa vhodnejšie je ich porovnávanie so skorými Homo sapiens – tí však veru neboli jednoducho staršou verziou dnešného ľudstva.
"Táto nová analýza dieťaťa Lagar Velho 1 ukazuje, že skorí anatomicky moderní ľudia boli 'moderní' bez toho, aby boli 'plne moderní'. Anatomická evolúcia človeka pokračovala aj po dobe pred 30.000 rokmi," konštatoval Joăo Zilhăo.
Hlavné zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences Early Edition zo 4. januára 2010; Komuniké University of Bristol zo 7. januára 2010.
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) bar
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
