Aktuálne správy Späť na správy
D.LIPŠIC: Aj prírastky z nelegálneho príjmu sú nelegálnym príjmom
Tuesday 05 January 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 5. januára (TASR) - Podnikateľ, ktorý napríklad v 90. rokoch získal základný kapitál do firmy nelegálnym spôsobom, ale v neskôr ho legálnymi cestami zmnohonásobil, by v prípade schválenia zákona o preukazovaní pôvodu majetku mohol prísť o všetko a nielen o pôvodnú nelegálne získanú sumu. "Aj prírastky z príjmu získaného nelegálnym spôsobom, sú nelegálnym príjmom," potvrdil pre TASR autor jedného z dvoch aktuálnych návrhov zákona, podpredseda KDH Daniel Lipšic.
"Ak vám dokážu, že ste pred desiatimi rokmi ulúpili milión a potom ho uložili do banky, predsa si nemôžete ponechať úroky," ilustroval svoj názor na príklade Lipšic.
Podpredseda KDH dnes na tlačovej konferencii informoval, že predkladá do Národnej rady (NR) SR návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ako aj návrh novely ústavy, ktorá by schválenie efektívneho a účinného zákona umožnila.
Podobné riešenie avizoval 4. januára aj predseda vlády Robert Fico (Smer-SD), podľa jeho návrhu by sa zákon týkal majetku presahujúceho 1000-, prípadne 1500-násobok minimálnej mzdy a nadobudnutého po roku 1990.
Podľa návrhu Daniela Lipšica by išlo o majetok presahujúci 500- násobok minimálnej mzdy a čas jeho nadobudnutia by nebol limitovaný.
Lipšic navrhuje, aby sa na základe podania skúmalo, či mohol daný občan alebo právnická osoba v danom období z legálnych príjmov získať majetok, ktorý vlastní. Hodnota majetku by sa podľa neho určovala buď podľa jeho nadobúdacej ceny, alebo podľa ceny obvyklej v danom období. "Prvé sito oznámení bude preverovať finančná polícia. Ak nadobudne presvedčenie, že rozdiel medzi hodnotou majetku a legálnymi príjmami je vyšší ako 150.000 eur (4,5 milióna Sk), dá podnet prokuratúre," priblížil podpredseda KDH mechanizmy návrhu zákona.
Ak sa prokurátor stotožní s podnetom finančnej polície, vyzve, aby osoba zložila finančnú zábezpeku vo veľkosti predpokladaného majetku z nelegálnych príjmov. Osoba bude potom povinná preukázať, že ho mohla získať z legálnych príjmov. "Pokiaľ osoba v lehote piatich rokov nedodá dôkazy, že má majetok z legálnych zdrojov, tento prepadne v prospech štátu," uviedol Lipšic. Zároveň zdôraznil, že v zákone nejde o retroaktivitu, pretože legálnosť príjmu sa bude posudzovať vždy podľa zákonov platných v dobe, keď bol majetok získaný.
Novela ústavy, ako aj päťročná lehota, v ktorej bude môcť dotyčná osoba získať majetok späť, podľa Lipšica zabezpečí "nepriestrelnosť" zákona na ústavnom a európskych súdoch. "Nedávajme osobám, ktoré majú obrovské majetky, možnosť napadnúť právnu úpravu," uzavrel podpredseda KDH.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
