Aktuálne správy Späť na správy
PREMIÉR: Imunita patrí do slovenského ústavného systému
Sunday 03 January 2010 Zväčšiť písmo | Vytlačiť stránku
Bratislava 3. januára (TASR) - Imunita patrí podľa premiéra Roberta Fica do slovenského ústavného systému. Vníma ju ako dôležitý inštitút predovšetkým tam, kde by mohlo byť zneužité trestné právo proti politickému oponentovi. Napriek tomu si nemyslí, že to bude téma, ktorá by mala hýbať slovenskou spoločnosťou pred budúcoročnými parlamentnými voľbami.
Pre zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov očakáva aj ústretový krok politických strán SMK a Most-Híd. Za neho považuje napríklad definitívne vyriešenie dôstojného umiestnenia sochy sv. Cyrila a sv. Metoda v Komárne.
-Budúci rok bude volebný v Maďarsku aj na Slovensku. Očakávate, že sa témy ako jazykový zákon stanú súčasťou predvolebnej agendy niektorých politických strán a prípadne ešte viac vyostria slovensko-maďarské vzťahy?-
Bude veľmi dôležité, do akej miery bude krajne pravicový Fidesz v reálnej vládnej politike robiť to, na čom teraz stavia svoj volebný úspech. Teda veľmi jasný nacionalizmus, útoky proti Slovensku, témy veľkého maďarstva. Viktor Orbán sa bude určite chcieť znovu vyhlásiť za premiéra všetkých Maďarov na svete. Ak to bude realita, že vládna politika bude zodpovedať do bodky tomu, na čom dnes stavia svoju politiku Fidesz, tak sa slovensko-maďarské vzťahy stanú dominantnou témou volebnej kampane aj na Slovensku. Tomu sa nevyhneme a je to téma, ktorá bude eskalovať napätie najmä preto, že budeme veľmi blízko pred parlamentnými voľbami. Politické strany si už nebudú dávať pred ústa servítky a budú s tým pracovať ako s čímsi, čo budú považovať za vynikajúcu tému do volieb, pretože to je téma, ktorá vždy hýbe Slovenskom. Netreba si nahovárať, že to tak nie je a že ľudia si tieto veci nevšímajú.
-Dá sa zabrániť tomu, aby napätie vo vzťahoch ešte viac eskalovalo?-
Veľmi bude záležať na tom, ako sa bude s touto témou narábať, pretože tvrdé veci sa dajú povedať aj spôsobom, ktorý neuráža, ale je súčasne zrozumiteľný pre každého. Napätie, ktoré bolo medzi Slovenskom a Maďarskom, bolo veľmi vysoké a oceňujem postoj premiéra Gordona Bajnaiho. Stretnutie v Szécsényi významnou mierou prispelo k upokojeniu a bezprostredne po ňom napätie prudko klesalo, čo bolo pre obidve krajiny dobré. Bude preto veľmi záležať predovšetkým od ústavných činiteľov, ako sa postavia k prípadným problémom. Ťažko ale budeme môcť zabrániť individuálnym politikom, ktorí budú cítiť obrovskú šancu si na tomto postaviť agendu do volieb, aby nepovedali niečo, čo možno bude niekoho mrzieť. Ale držím sa jednej starej zásady, že najlepšie slová sú skutky, tak verím, že ak budeme mať rozum, a ja verím, že ho budeme mať, tak budeme schopní prípadné excesy minimalizovať. Ale diskusia bude určite veľmi živá po nástupe Fideszu, pretože ak príde Viktor Orbán s akýmikoľvek vyhláseniami, alebo by, nedajbože, ako predseda vlády prišiel s nejakými konkrétnymi krokmi, našou povinnosťou bude brániť národné záujmy SR, ale európskym kultivovaným spôsobom. Jazykový zákon je pre nás obrovský diplomatický úspech a toto je cesta, ktorou sa dajú riešiť prípadné spory. V tomto prípade ťahá maďarská strana za absolútne kratší koniec.
-Plánuje sa do začiatku májových parlamentných volieb v Maďarsku ešte stretnutie s premiérom Bajnaim?-
Budú nejaké multilaterálne stretnutia na úrovni Vyšehradskej štvorky, pretože Maďarsko chce zvolať ako predsedajúca krajina V4 energetický summit do Vyšehradu, na ktorý určite pôjdem. Oficiálne pozvanie pre maďarského premiéra existuje dávno, on ale jednoducho na Slovensko nepríde, pretože by to pre neho znamenalo na vnútropolitickej scéne v Maďarsku veľkú prehru. Moja odpoveď na akékoľvek pozvania je tá istá – som pripravený s Bajnaim alebo s ktorýmkoľvek maďarským premiérom, ktorý príde po ňom, hovoriť na akomkoľvek mieste a o akejkoľvek téme, ak to má napomôcť slovensko-maďarským vzťahom. Možno je škoda, že aj slovenská politická reprezentácia zastupujúca maďarskú menšinu, SMK a Most-Híd, neurobia nejaký ústretový krok. Takýmto ústretovým krokom by napríklad bolo, keby Komárno definitívne vyriešilo problematiku dôstojného umiestnenia sochy sv. Cyrila a sv. Metoda. To je čosi, čo sa môže niekomu zdať ako banalita, ale ľudia na Slovensku sú na to neuveriteľne citliví a pýtajú sa, ako je to možné, že kráľ Štefan, ktorý je symbolom maďarstva, dostal na území Slovenska, v slovenskom meste dôstojné miesto. Na druhej strane symbol, na ktorý neustále odkazujeme, ktorý je súčasťou Ústavy SR, nemôže na území Slovenska, v slovenskom meste nájsť dôstojné miesto. Tu naozaj chýba vnútorná logika. V slovensko-maďarských vzťahoch sú takéto ústretové gestá neuveriteľne dôležité.
-Víťazom maďarských parlamentných volieb sa pravdepodobne stane opozičný Fidesz na čele s Viktorom Orbánom. Na Slovensku by to podľa prieskumov mala byť vaša strana Smer-SD. Ako si viete predstaviť vzájomnú spoluprácu?-
Nemôžem nič predbiehať a ani nebudem, pretože volič je nevyspytateľný, môže mať nejaký názor a potom ho pri volebnej urne zmení. Jedno je však isté, bude sa prelínať asi dvojmesačné obdobie po voľbách v Maďarsku ešte s vládnutím súčasného slovenského kabinetu. Neviem, či bude tak rýchlo postavená maďarská vláda, ale ako predseda vlády som do volieb v júni 2010 pripravený s novým premiérom hovoriť, nech je to ktokoľvek, pretože to bude suverénne rozhodnutie maďarských voličov. Nerád by som komentoval situáciu po júni na Slovensku, je to ešte šesť mesiacov a za to obdobie sa ešte môže stať všeličo. Jasné, že máme ambície, chceme voľby vyhrať takým spôsobom, aby bez nás nebolo možné zostaviť vládu. Chceme opäť ísť cestou politiky, ktorú sme robili od júna 2006 – je to politika, ktorá sa dotýka nielen sociálneho štátu, ale tiež razantnej ochrany národných záujmov. Takže aj druhá strana v Budapešti musí vedieť, že na Slovensku bude vláda, ktorá je na tieto otázky rovnako citlivá a rovnako je tu pravdepodobnosť, že po júni budúceho roka bude v nejakej podobe pokračovať vláda, ktorej bude záležať na ochrane národných záujmov.
-Pán premiér, viete vysvetliť, ako je to vlastne s platnosťou koaličnej zmluvy, vzhľadom na výroky vašich koaličných partnerov, že jej platnosť sa končí koncom roku 2009?-
Nekončí koncom roka, to je zlá interpretácia. Koaličná zmluva končí začiatkom volebnej kampane. Ak je tá napríklad 30 dní pred plánovaným termínom volieb, tak až vtedy sa ukončí platnosť záväzkov, ktoré má každá strana koaličnej zmluvy. Je jednoznačná zhoda v tom, že máme pred sebou ešte minimálne dve veľké schôdze Národnej rady SR, na ktorých budú dôležité veci, ktoré treba riešiť a bez funkčnosti koalície a koaličnej zmluvy by som si to nevedel predstaviť. Ideme ďalej, budeme sa správať korektne vo vzťahu k ĽS-HZDS aj SNS a nemáme záujem ukončiť túto spoluprácu skôr ako v plánovanom termíne.
-Máte túto otázku vydiskutovanú aj s vašimi koaličnými partnermi? Deklarovali vzájomnú podporu predkladaných návrhov zákona?-
Samozrejme. Veci politickej stability podobne ako všetky ostatné politické veci sú poprekrývané inými témami, ale myslím si, že hoci sme ešte stále dosť ďaleko do volieb, že toto bola mimoriadne stabilná vládna koalícia. V parlamente bez akýchkoľvek ťažkostí fungovala väčšina. Rozpočet na rok 2010 sme schválili tak, že ešte teraz majú v opozícii otvorené ústa, pretože im ani nezišlo na um, že môže byť schválený ešte v novembri. Pamätám si, že sa v minulosti rozpočty schvaľovali v decembri na poslednej schôdzi a do posledného hlasovania sa hádali ako psi o každú korunu. Mali sme perfektne dohodnuté noty, obaja koaliční partneri pochopili vážnosť situácie, pokiaľ ide o zostavovanie rozpočtu. Hoci sme mali na niektoré veci úplne iné názory, dokázali sme zladiť naše záujmy. Nepamätám si, že by v nejakej situácii prišlo medzi nami k nejakému obrovskému hodnotovému konfliktu. Boli aj nepríjemné situácie, ktoré patria do politiky, ale zvládli sme ich.
-Váš koaličný partner ĽS-HZDS v minulosti niekoľkokrát poukazoval na porušenie koaličnej zmluvy, hlavne pri hlasovaní o niektorých zákonoch v parlamente. Vladimír Mečiar napríklad v súvislosti s podporou novely školského zákona z dielne SMK či schvaľovaním zákona o Špecializovanom trestnom súde vyhlásil, že Smer-SD svojím postupom zaviedol voľnosť hlasovania s kýmkoľvek a kedykoľvek. Ako teda vnímate súčasné vzťahy vo vládnej koalícii, keď medzi partnermi opakovane zaznievajú podobné vzájomné kritické vyjadrenia?-
Rovnako by som tú otázku mohol postaviť tak, či je Koaličná rada postavená vyššie ako parlament, vláda alebo niektoré iné ústavné orgány. Otázka je potom tá istá, či koaličná zmluva je nad inými aktmi, ktoré na Slovensku sú. Podľa mňa sa môžu napriek podpísanej koaličnej zmluve a programovému vyhláseniu vlády vyskytnúť situácie, kedy sa nemôžete držať striktne len zmluvy, pretože potom porušujeme vlastný hodnotový prístup k dôležitým veciam. Typickým príkladom je Špecializovaný trestný súd. Vždy sme tvrdili, že ŠTS patrí do schémy mimoriadnych orgánov boja proti kriminalite a my sme nemali žiadny záväzok v programovom vyhlásení vlády, že zrušíme Špeciálny súd. Zrazu vznikne prípad, že niekto tlačí na jeho zrušenie a my sme boli za jeho zachovanie. Keby sme sa v tejto situácii striktne držali koaličnej zmluvy, kde je napísané, že nie je možné hlasovať s opozičnými stranami na úkor vládnych strán, tak si potom neviem predstaviť, ako by sa takéto vážne veci na Slovensku riešili. To isté by sa mohlo stať, ak budeme v budúcnosti hlasovať o zákone o preukazovaní pôvodu majetku. To je taktiež téma nad koaličnou zmluvou. Nebolo porušením koaličnej zmluvy, keď som zobral ministerstvo životného prostredia SNS? Veď to bolo flagrantné porušenie koaličnej zmluvy, pretože sme tým vlastne povedali, že neplatí to, čo bolo dohodnuté. Ale keby som mal v takýchto ťažkých situáciách povedať, že mi je ľúto a nemôžem s tým nič robiť, lebo sme podpísali nejakú dohodu, tak kompletne preberám na seba zodpovednosť za to, čo sa deje na MŽP. Vyskytnú sa také prípady, pán Mečiar aj pán Slota sú skúsení politici a veľmi dobre to vedia. Ján Slota mal pravdu, keď sme mu zobrali MŽP, že je to hrubé porušenie koaličnej zmluvy. Áno, je. Ale ja som mu na druhej strane povedal, že to rozhodnutie bolo v jeho prospech, pretože ak chcel byť ďalej súčasťou vlády a chcel, aby sa ako-tak dostala do volieb v roku 2010, tak som to jednoducho musel urobiť. Stáva sa to, ale spomeňte si, ako sa búchalo dverami za Dzurindovej vlády. Táto vláda, to je oproti tomu rajský pochod, úplne v pohode funguje a ja som veľmi rád tejto politickej stabilite.
-Zúženie poslaneckej imunity je dlhodobo diskutovaná téma, napriek tomu sa stále nenašla potrebná väčšina, ktorá by takúto zmenu v parlamente podporila. Na decembrovej schôdzi parlamentu poslankyňa vašej strany Smer-SD Renáta Zmajkovičová takýto návrh najprv predložila, nakoniec ho však z rokovania stiahla s tým, že nemá dostatočnú podporu. Opozícia však avizovala, že za návrh zahlasuje. V tejto súvislosti sa objavili názory, že išlo iba o predvolebnú hru na voličov Smeru-SD. Aký je teda postoj vašej strany k problematike zúženia poslaneckej imunity a akým spôsobom ju chcete prípadne v budúcnosti presadzovať?-
My všetko na Slovensku sprzníme. Všetko, čo má nejakú logiku, dostaneme do polohy, že uvažujeme o triviálnych veciach. Neuveriteľným spôsobom znižujeme elementárne štandardy demokratického štátu. Pozerajme sa na imunitu cez demokratický inštitút a hovorme o jeho zneužívaní, ale nehovorme o inštitúte ako takom, že nepatrí do slovenskej ústavy a do slovenského ústavného systému. Podľa mňa tam patrí, pretože je tam na ochranu pred zneužívaním moci a nie na ochranu opitých poslancov alebo iných politikov. Imunita, teraz nehovorím o jej obsahu a rozsahu, je elementárnym nástrojom každej demokratickej spoločnosti. Je tu na to, aby niekto nezneužíval v parlamentnom politickom súboji moc, ktorú má k dispozícii, proti svojmu oponentovi. Pod tlakom, ktorý sa tu vyvíja, sa začína vytvárať atmosféra na zrušenie imunity. Takto to ale nemôže fungovať – buď je súčasťou demokratických pravidiel, alebo nie je. Iné je, aký má rozsah. Ale buďme úprimní – ktorý kapor si vypustí rybník? Kto to urobí, kedy? Je to presne o tomto – jedni obviňujú druhých, potom naopak, ale nikdy sa nedohodnú na tom, aby sa to nejakým spôsobom urobilo.
-Bude táto otázka v agende Smeru-SD do ďalšieho volebného obdobia?-
Nemyslím si, že by to mala byť téma, ktorá by mala hýbať slovenskou spoločnosťou. Rovnosť by mala byť zabezpečená vo všetkých veciach občanov, aj pokiaľ ide o politikov. Imunitu vnímam predovšetkým ako dôležitý inštitút v trestných veciach, teda tam, kde by mohlo byť zneužité trestné právo proti politickému oponentovi.
-Počas roka rezonovala aj otázka štíhlejšieho vládneho kabinetu. Do konca decembra ste mali pripraviť pracovný návrh racionalizácie ústredných orgánov štátnej správy. Je to ešte aktuálna téma, existuje aspoň rámcový návrh takejto reorganizácie, alebo to už prenecháte na novú vládu?-
Návrh je už na stole, ale je taký radikálny, že zase, samozrejme, narazil na určité postoje, pretože každý už rozmýšľa tak trochu aj volebne. Teda, aký bude mať podiel na moci a že by bolo zlé, keby portfólio ministerstiev bolo podstatne užšie, pretože záujmy politických strán by tomu nemuseli zodpovedať. Stále ešte máme priestor zvládnuť to aj z hľadiska zákona, máme na to dve schôdze Národnej rady. Mne sa to páči, ale myslím si, že to nemá šancu na úspech v takejto podobe, pretože sme rybník vypustili až príliš. Toto je rozhodnutie, ktoré by podľa môjho názoru malo byť schvaľované na princípe konsenzu. Určite by som rád predložil návrh, ktorý bude zodpovedať slovenským pomerom a možnostiam, pokiaľ ide o zúženie ústredných orgánov štátnej správy.
-Počíta sa s vytvorením ministerstva pre energetiku?-
Áno, za predpokladu, že sa niekde inde ministerstvá zlúčia, pretože vytvoriť nové ministerstvo by znamenalo pridať ďalšiu čiarku, kedy by nebolo členov vlády 16, ale už 17. Musíme niekde nájsť rezervy, aby sa takéto ministerstvo dalo urobiť. Energetika bude v budúcnosti dominovať a ministerstvo hospodárstva má obrovské množstvo úloh. Je potrebné, aby sa tejto téme naozaj venoval jeden politický nominant, pretože ide o plyn a tiež všetko, čo súvisí s uhlím, elektrinou, atómovou energetikou, a to je na Slovensku veľký koláč, o ktorý sa treba poriadne starať.
-Avizovali ste aj otvorenie otázky zrušenia špecializovanej krajskej správy.-
Tam sme už dosť ďaleko, veľa toho neostalo. Krajské úrady sme predsa zrušili veľmi rýchlo a efektívne, pričom nikomu nechýbajú. Takto chceme pristúpiť aj k špecializovanej krajskej správe. Treba si ale uvedomiť, že vládna štruktúra postavená na koaličnej zmluve je štruktúra, kde vplyvy politických strán zasahujú aj do nižších úrovní, než je tá ústredná. Na špecializované krajské orgány majú celkom prirodzene vplyv ministerstvá a na nich sedia politickí nominanti. Narazili sme tam trochu na problémy, ale toto nebol náš vládny záväzok. Náš vládny záväzok bol zrušiť krajské úrady, čo sa stalo.
-Predložíte návrh racionalizácie ústredných orgánov štátnej správy v januári na rokovanie vlády?-
Chcel by som to predložiť, ale to sú veľmi ťažké rokovania. Nečakal som toľko odporu k zlučovaniu alebo k znižovaniu počtu ministerstiev. Pokúsime sa s tým ešte niečo urobiť, ale najpodstatnejšia vec je teraz podporovať hospodársky rast a robiť všetko preto, aby sme opätovne dostali Slovensko tam, kde bolo v roku 2008.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona
